wz

 Cezmín Cezmín

[ Späť | Onoviť | Dopredu ]

 

Rýmovačky potomka registračného čísla štátu

odsúdeného na smrť a napokon žijúceho x (iks) rokov v Jachymove

            

Blúdim po bludišti opustených duší,

V šedých kamenných chodbách,

Ľúbezný hlas Rusalky vkráda sa do uší...

Stojím sám v železných okovách.

 

Rinčia reťaze a ticho tiahne zo samotky,

Beznádejné väzňov pohľady,

Všetci smutne hľadia na rodinné fotky,

Spomínajú na prvé vohľady.

 

Takto končia bojovníci za práva a slobodu,

V mŕtvom tichu po čiastkach umierajúc,

S vykrvácaným srdcom a myšlienkou na obrodu

Vohnali ich sem surovo bijúc a kopúc.

 

A tak som skončil i ja

Tu, v kamenných múroch,

Zbohom buď Rozálka, žena moja,

Musím platiť za pravdu aj úrok.

 

Staraj sa o syna a našu malú,

Nech im vždy očká svietia,

Nech sa s deťmi pred domom hrajú

A dúfam, že nebude dcéra tretia.

 

Nech nikdy nepoznajú,

že farba stien je čierna

Nech radšej nevedia,

že majú otca väzňa.

 

Ešte nikdy ma tak nebola hlava

Vyprázdnili kaplnky, kláštory, kostoly

 

Ešte nikdy ma tak nebola hlava

Ešte nikdy som nebola tak smutná,

Odtrhla sa boľševícka riava,

A v mojej duši plače lutna.

 

Musíme zabudnúť na slobody tvár,

Plaziť sa musíme, bo súdruh je kráľ,

Ústa mať zatvorené aj na tri zámky,

Sedieť pri peci a do preukazov ROH lepiť známky.

 

Nedá sa zbaviť boľševíckych pút?

Skončila Pravda, skončila svoju púť?

Na popravisku komunizmu žiari jej krk,

Slobodu a Pravdu spútava smrť.

 

Paragraf hrozí nám z každého kúta,

Krajina na mreže nie je veru skúpa.

Vyprázdnili kaplnky, kláštory, kostoly

Zaplnili zberne, väznice, ústavy.

            

Mraziarenské centrum

Mraziarenské centrum krvavo červené

Zavialo tupo na náš mozog,

Jeho závity sú málo prekrvené,

Zbabelci skríkli: „Hľa, prišiel Prorok!“

 

Vykríkli úľakom nad jeho veľkosťou,

Nad jeho silou, silou „charakteru“,

Rátal on s našou bezmedznou vernosťou,

By si pripravil na západ dieru.

 

Brat Slovan – Soviet veľký,

preveľa krvi lial,

Aby potom ako straky

Zlatú daň aj s úrokmi si vzal.

 

Sloboda milá zlatou daňou je,

Z čiernej tlamy do červenej vbehla,

Úrokmi sú práva národné,

Práva Slovákov, strana komunistov zjedla.

 

 Tuposť

Na pranier je postavený rozum a Láska,

Pokrokové myšlienky obopína tuposti páska.

Hyeny komunizmu vrhli sa na Pravdu,

Ničia ju, prenasledujú, pomaly vraždia ju.

 

Zatláčajú „Pravdu“ do učebníc Marxizmu- Leninizmu

A my maličkí sme obeťou nového absolutizmu.

Neuvedomujú si šialenstvo nemohry s prisviedčaním?

Tuposť je komunistov krédo, ich hlavným učením.

 

Adolf Hitler

 Aj ty si chcel milovať, aj ty si chcel byť milovaný. A bol si netvor!

Celý svet si chcel dostať a byť uctievaný. A bol si lotor!

Čistú rasu si chcel „chovať, rad cigáňov bol preriedený. A bol si fanatik!

Rod Židov si chcel zdolať, slúžil ti tábor koncentračný. A bol si hysterik!

Adolf Hitler, bol si netvor, lotor, fanatik a hysterik,

preto si musel zomrieť a nepomohol ti nik.

 

Na kríži visel Vykupiteľ Kristus Pán

Zabúdam na pyžamové pruhy

S registračným číslom stoštrnásť...

Hádžem kameň do kaluže krvi,

škľabí sa z nej vyčítavá smrť.

 

Na kríži visel Vykupiteľ Kristus Pán,

na hlave mal utrpenia korunu,

Koncert smrti na Kalvárii mal

Pod krížom videl Matku Máriu...

 

Som v chladnej cele celkom sám

S vierou odplaty, nie pomsty.

Za pravdu sa aj zabiť dám

Krvilačným vlkom plných krutosti.

 

Ožije záves sŕdc a povstane,

Vy vlci zradní, beda vám!

Komunizmus na máry spadne,

S touto myšlienkou rád trpím i zomieram.

 

DANIS NAME

Brat môj, šťastný buď, lásku svoju dávam ti venom,

My spojení sme nielen citom, ale aj spoločným menom DANIS.

 

Sme súrodenci, v rodnej kolíske spolu sme spali,

Na lúkach v prírode Božej sa hrali,

Poznali sme matkine piesne i hrejivý hlasu tón,

Ale aj jej strach a neradostne zrobený ston.

 

Prežili sme poníženosť, príkoria i trochu radosti,

Spoznali obsah s významom slova „egoisti“ a

Pochopili do hĺbky, kto sú v praxi komunisti.

 

Spolu sme plakali, keď krivdu spáchal ktosi,

Spolu sme behali po lúkach a a celkom bosí,

Spolu sme Boha prosili, aby sa vrátil otec z väzenia

A pomohol nám zničiť okovy biedy, nelásky a utrpenia,

 

Aby nás poláskal a dal nám vzácnu istotu,

Že je život pekný, prežitý doma, tu,

V rodnej dedinke, v domku na úbočí,

S komínom nad strechou, čo k nebu sa týči,

 

S vetríkom šibalským, čo pohládza háje a doliny,

V domove kde zrejú jablone i maliny.

Z lásky zrodili sme sa my obaja, sestra a brat,

S láskou sme v piesku stavali hrad,

 

Brat môj, buď šťastný, lásku ti dávam venom,

Bo spojení sme nielen citom, ale aj spoločným menom DANIŠ NAME.

(Z lat. v preklade: DANIŠ NAME znamená: otvorená kniha!)

 

Ranné zore

Ranné zore, pohlaďte moje oči,

Nech na mňa zostúpi Boží pokoj.

Ako dobre je, keď ma Slnko zočí

A zaženie odomňa diablov nepokoj.

Brat

(Oslavujme VOSR!)

Posol smrti je bratom v paľbe sálv Auróry,

Človek človeku je katom bez lásky a pokory.

 

Nový slnečný deň

Dobro zvíťazí, ono rýdze svetlo,

Trblietavými iskrami sa prebýja na zem.

Zaháňa do diaľav pochmúrne peklo,

prináša nový slnečný deň. Som tu.

Vďaka Ti, Boh môj! Žijem!

 

Boh je len jeden

(Na ministerských kreslách neodborníci, skorumpovaní štátnici)

(Nie mamon a peniaze, biznis a zvrátenosť!)

 

Krajina plná preludov, zvrátená tvár úpadku,

Nenásytnosť egoizmu... niet postu bez úplatku.

Nemohúcnosť myslenia, prevrátené hodnoty,

Debilita „na úrovni“, to sa dneska hodnotí.

Degenerácia a sľubotechien tisícjeden (tisíc a jedna noc)

splodila to hrdza.(kapitalizmus s nadnárodným monopolom a boľševizmus)

BOH bol, je a bude vždy pre všetkých len jeden.

 

Šesťdesiate ôsme ošklbané kura

Šokujúci kŕč zachvátil zúfalcov

Obhádzaných špinou tlačiarenskej černe,

Šedinami socializmu ide rad záchrancov,

Prebýja sa obor brat metodicky, verne.

 

Ich uránové oči hľadia pažravo a tvrdo

Do krásnej, hornatej slovenskej zeme,

Na známosť dávajú vyzývavo, hrdo:

„Veď sa váš chrbát pod tlakom prehne!“

 

Ruská krv stekala na úrodnú slovenskú zem,

Preto si kričia na sto krát „HURÁ!“

Česi aj Slováci, majte si kontrarevolučný snem...

Aj tak z vás spravíme ošklbané kura!

 

Zrkadlo mi povedalo

Nikdy nehľaď na seba príliš dlho,

viac hľaď okolo seba a do seba,

potom sa Ti nemôže stať,

že sa kvôli svojmu obrazu zničíš.

 

Trio

Som robotník, vraj špión a kolaborant,

Krutou a pomalou smrťou zomieram

Za závesom sŕdc a sám.

A predsa len nie som sám,

Veď som tu ja so sebou a Boh

A hneď sme trio.

 

Otázka drogistu - ateistu

„Je mnoho právd na svete, preto nie je žiadna?

Dýchal mariánku a osud mi prisúdil byť iným.

Znenávidel som všetko, sám som si tým vinným?

Objavil som raj a môj cieľ sú „kvety“,

Vidím čo sa deje a viem, že sú dva svety.

 

Rozorvané srdce, odkopnuté city,

Maľovaná grafika, prázdne, tupé vtipy,

Propaganda úpadku v centre lebky zahmlenej,

Ktorú málo skopať je z „hviezdnej“ scény, zmyselnej.

 

(Voľakedy HVIEZDY komunizmu

a dnes samé sexi HVIEZDY - zabíjanie ducha!)

 

Vražda myšlienky, obluda strachu a beznádeje,

Kde sa skrýva pravda? Kto mi povie, kde je?

Alebo... že by toto bola pravda pádna:

„Je mnoho právd na svete, preto nie je žiadna?

 

Literát

(Vyšla kniha súdruha Brežneva)

Nenásytný je box súdruha Brežneva,

Roztvára hnilobný, lačný pažerák.

Tlačiarenskej čierne v boxe jeho – halda!

Pán Boh sa usmieva, aký je literát.

 

Je mi dusno v tejto sále

Je mi dusno v tejto sále, čo socialistickou spoločnosťou nazývate stále.

Nechcem žiť z rúk do úst, nechcem sa skrývať,

Chcem mať voľnosť ducha a nie vášho Lenina a mamon vzývať!

 

Samovrah

(Balada o alkoholikovi)

(V našom štáte pribúda samovrahov, oznamujú v TV novinách)

Keď spoznal pravdu holú, dostal TBC,

Prepadol alkoholu.

Sediac v krčme spomínal na detstvo

A obrátil sa k Bohu.

 

Spomenul si na matku,

jak ho zvala k stolu,

Ruky sa jej triasli, žili bez otca,

Teraz jemu trasú sa a súdi ho porotca.

 

Odsedel si v base tri rôčky iba,

Zase je doma a zas mu niečo chýba.

Za stolom pri pive, fajčiac cigaretu,

Rozhodol sa navštíviť matku Margarétu.

 

Posledný pohár a tackavé kroky,

Stojí už pred krčmou držiac sa v boky:

„Načo žijem? Načo otravujem život iným?

Prečo matka roní svoje slzy krvavé?

Odišiel za mesto, skočil do neznáma.

S rozbitou hlavou tam leží na tráva,

Stal sa abstinentom, v krvi sa kúpa,

Na svit mesačný pani noc je skúpa.

 

Odkaz žiadny nenašli u neho,

Iba prosiaci pohľad upretý na nebo...

„Zbohom buď biely kvet, zbohom buď matka,

zbohom buď celý svet, zbohom buď láska.

 

Matka, už nad krížom zúfalo bedáka:

„Škoda môjho synka, nešťastného chudáka...“

Infarkt je zlá vec, krkavce krákajú,

Nešťastnej matke do očí zobajú.“

 

Postihnutý bez viery

Dostal so od komunistov vklad,

Cynizmus do duše a do srdca chlad.

 

Pravda nám zneje z reklám

Pravda nám zneje z reklám (na krčmách a plotoch),

z kahanca zlo plá,

Kto mi povie: „Neklam,

keď v celom zriadení (aparáte) je plno zla?“

 

Myšlienky v mäkkých kobercoch

Miznú ako gáfor.

Súdruh povie: „Och!“

a riaditeľ: „To je fór!“

 

Každý z vás ľúbi svoju faloš,

Podľa vás je čestné hovoriť lož,

Diabol sa z duše smeje,

Láska k peniazom vás hreje.

 

Biče šľahajú a národ mlčí,

Slobodu asanujú. Vyje chór vlčí.

 

Dva svety

Umyjem ti srdce od pretvárky,

Do priepasti hodím všetky lži,

Harpián falošnosti dám ohlávky,

Závisť ti vyčešem ako z vlasov vši.

 

Z krvi lásky utkám závoj nehy

Z nádhery zeme veniec kvetov

S Božím požehnaním milujme život

Na hranici dvoch nedobrých svetov.

(Svet západu a východu)

 

Pretvárka a faloš

Pretvárka a faloš

Vlastný názor zamknutý v trezore,

Slobody paloš (právo- zákony)

Je prihlásený do „boľševíckej krvavej rehole.“

(Bezduchá disciplína ohýbania chrbta alebo smrť.)

 

Čo sú peniaze?

Peniaze sú odpadom prehnitej civilizácie

Predajné fľandry štátu

Príčiny vrážd

Nebo a peklo úbožiaka nazývaného človek.

Peniaze sú: bohatstvo, šialenstvo,

svetlo i večná tma v hrobe života,

Sú: v každej ruke, v každom vrecku,

v každej mysli, v každom póre konformistov,

Peniaze urobia z človeka: Vraha,

Špinavca, Pätolízača,

Podvodníka, I inžiniera,

doktora, poslanca.

Peniaze trhajú priateľstvá,

ničia lásky, rozbíjajú manželstvá,

Tieto špinavé kúsky kovu a zdrapy papiera

ponižujú človeka mzdou za prácu.

Pre peniaze sa človek stáva skrkvanou handrou

plaziacou sa boháčom okolo zadku.

 

Ój, ľúbim život

Ój, ľúbim život, sťa mor svoju obeť,

Ľúbim ho, hoc je plný pekla,

Kto nebu prináša strastí obeť,

Tomu potečie živá miazga Svetla.

 

Svetlo je i dobrého srdca búrny plam,

K jeho prameňu svoje rty prikladám,

By mala som čím viac moku Lásky

V objatí bezcitnej života chásky.

 

Ój, ľúbim Svetlo, hoc tma je po svetle,

Ój, ľúbim život, hoc smrť mám v živote,

Ój, ľúbim nebo, hoc peklo ho pletie,

Ój, ľúbim dobro, hoc zlo mnou zametie.

 

Ój, ľúbim Nebo a ľúbim aj podsvetie

Ój, ľúbim paradoxy a s nimi extrémy

Ój, ľúbim tú pliagu plnú pekla, Boh mi pomáha ľúbiť,

zosiela do duše lúče svojho Svetla.

 

Zbližovanie

Za národnú hrdosť len kostiam ďakujem

 

Za studenej noci v nekonečna tíši

Zostala som v moci mŕtvych tiel a duší.

Aby som zblížila dnešok so včerajškom

Noc ma ovenčila belavým rubáškom

 

Čo vôkol môjho ja vytvoril sto kruhov,

by som sa mohla stať družkou mŕtvych druhov.

V búrnych ste vy časoch slávu rodu žili.

Potomkom už v kreslách mäkké mozgy zhnili.

 

Oj, Samova ríša všetkých vás spojila,

Propaganda Rusov nás dnes rozdvojila.

Tisícky Slovákov, Detvy nášho rodu

Zložilo životy chtiac brániť slobodu

 

Pred vládou Rimana čo pýchu v srdci mal,

On ľud, zem Slovana v ríšu svoju pojal.

Dnes nie pýcha Rimana Slovač zotročuje,

ohybnosť chrbta mu v miazge koluje

 

z lásky ku bratovi čo oceľ nám dáva.

Slovensko stalo sa cípom hviezdy Sláva. ( kolónia Slovana)

Svätopluk nadarmo pevne prúty zviazal,

Slovák, tvor ohybný vždy musí byť vazal.

 

Hoc v strede bodľačia vykvitol kvet ruže,

slovensky nebľačia Slováci, veruže,

Už ďalšia rodná reč zneje z úst Slovače:

„Zachvádčiky damoj!“ – riekni a doskáčeš!

 

„Há“ zvučné, slovenské na „Gá“ už mení sa,

obrovské Gunáre, hľa, Husiam smejú sa.

Haj, husičky, haj, haj, k válovčeku vody,

Napite sa smädné, hej, z predkov slobody,

 

Čo si v každom čase slobodu dobyli,

čo plam lásky k vlasti k domovine nikdy nehasili,

čo v ždy s mierom v srdci poslov privítali,

jak sa patrí, sluší, chlieb, soľ im podali,

no keď im na práva slobody kat vztiahol,

 

ni jeden neváhal, sily sa nezľakol,

zaťal ruky v päste, zubami zaškrípal

Slovák, čo reťaze poroby roztrhal.

Kde je tlkot srdca, čo zná plam vlastencov?

Kde sú lúče Pravdy čo budia zblúdilcov?

 

Kde je žiara očí, čo rovná chrbtice?

Kde sú bájne päste, čo ničia ploštice?

Kdeže sú zašité nite vlastenecké?

Či ich odrovnali zmluvy spojenecké?

 

V spojeneckom duchu vždy kape rodu zrod,

Čo budoval predok, pokazil jeho plod.

Zobuďte sa milí, len povstaňte z hrobu,

By ste uvideli Slovákov slobodu,

slobodu čo ľuďom mierovú reč hlása

 

a pritom z reči tej krutosť sa vytŕča.

Oj, sloboda slova, oj, sloboda viery,

oj sloboda práva... máme vás do miery,

by Slovák zabudol na odkaz vás, predkov,

 

by sa viac nebúril a šiel cestou vratkou,

by večne len slúžil a platil veľkú daň,

poľovník krvavo zložil bôľnu laň,

zložil vám ju k nohám, k vašim bielym kostiam,

zložil a Slováci už sú doma hostia.

 

I ja som doma hosť čo pod ťarchou stená,

Päťcípou hviezdou stojím tu praštená

A dnešok s včerajškom pred vami zbližujem,

Za národnú hrdosť len kostiam ďakujem.

 

Zbližovania reč moja plamom nezahorí,

bo ja len zbližujem a srdce ma bolí.

 

Kristus môj a Pán môj

Milujem Ťa, ako žiarivé slnko miluje prírodu,

Milujem Ťa, ako vyprahnutá zem perlivú vodu,

Milujem Ťa ako slávik voľnosť a slobodu,

Milujem Ťa ako striebristá luna rozožaté hviezdy,

Milujem Ťa tak, ako som nemilovala nikdy.

Tvoj kvet, je i môj, Tvoj svet je i môj,

Tvoj úsmev je i môj, Tvoj pohľad je i môj,

Tvoja neha, je i moja, Tvoja radosť je i moja,

Veď Tvoja Láska je i moja, Kristus môj a Pán môj.

Bože, milujem ťa!“

 

Spoznával som ťa n vozíku pre chromých

Tvoj dych odbíjal čas čakania na zázrak.

Deň s nocou sa stretli v čase dozrievania...

Z hĺbky hrude zaznel vdych túžby po živote chodiacich.

Vzal som ťa na ruky sťa matka svoje dieťa.

Prvý krát si zvolala:

Srdcia nám bijú ako zvon s ozvenou.

Bože, milujem ťa!“

 

Číslo trinásť

Milujem číslo trinásť,

ktoré milióny ľudí

nemajú radi

 

Sama neviem čo sa stalo,

vzpriečilo sa vo mne málo

a či veľa? Ber to ďas!

Pošlem dopis bez príkras.

 

Nevídaná vec sa stala,

keď poštárka list mi dala,

na ňom v skratke ČST...

-„V spolupráci s nimi ste?“

 

Poštárka sa spytuje

a mne srdce vibruje:

že by predsa dopis ten,

spadol na úrodnú zem?

 

A hľa, tak je, stalo sa,

príbeh krátky ujal sa,

vďaka spisovateľovi čo rád píše:

„Vo vetre sa všetko kníše...“

 

Teraz i vy o mne viete,

že som čiastka prachu v celom svete,

no ku tomu optimistka,

vyhadzujem si z kopýtka.

 

Pani Pospíšilová s Vladimírom Menšíkom,

to by do mňa udrel hrom,

keby ste si nevypili

vodky, rumu, lebo sherri,

 

Keď k vám prídem – smejem sa –

vytiahnuť číslo Matesa.

Posielam vám vrelé díky

a odvážnych nech sú šíky.

 

Bohom požehnané naše pokolenie

(Moji synovia boli pri pôrodoch svojich detí)

 

Čo krajšie na svete môže byť,

Ako krv z krvi a telo z tela porodiť?

 

Drahá, do tvojich očí hľadieť chcem

A cítiť tvojich rúk chvenie,

Počuť vzdychy z malinových pier

A s tebou prežiť zázrak – rodenie,

 

V tvojej tvári vidieť úsmev blažený,

s tebou počuť výkrik syna radostný,

Výkrik dieťaťa, ktoré z našej krvi je,

Bohom požehnané - ľudské pokolenie.

 

Čo krajšie na svete môže byť,

Ako krv z krvi a telo z tela porodiť?

 

Registračné číslo stoštrnásť

Moje registračné číslo je stoštrnásť,

Slobodou reťaz, pendrek právo,

Za vieru trpím tvrdo a draho.

 

Odokrývam city s ostňami.

Odokrývam kryptu s kostrami,

Ovanul ma mŕtvolný pach,

Z bratov väzňov je už len prach.

 

Byrokratický klan

(Vraj sa dá kúpiť kreslo poslanca, bolo v TV správach)

 

Vysedávajú v politických kluboch a do očí si klamú,

Hlasujú s úsmevom členovia byrokratického klanu.

Vypijú kofolu, potárajú vtipy...

Čo nás po tom, že národ nemá prácu, že trpí a nie je sýty!

 

Začo potom zomierali vlastencov tisíce?

Aby „súdruhovia“ byrokrati chrápali ako hnilé lasice?

No to je teda spoločnosť! No to je teda krása!

Zaplatíš si za „kreslo“ a žiješ ako v žite prasa.

 

V Izraelskej zemi...

V Izraelskej zemi zahynuli otec, žena, matka, deti zlaté,

Nevzkriesi ich už nik, mŕtvoly ležiace v blate.

Srdce do biela je ako pomník,

Pomník mŕtvym

A na ňom bezhlavý koník...

Teroristi mu ju sťali.

 

Už nikdy vojnu!

Už nikdy delá!

Už nikdy tanky!

Už nikdy roztrhané telá!

 

Kope hrobár

Kope hrobár hroby, kope ich do biela,

Zásah zubatej, mlčanlivo nám podstieľa,

Zbaví nás utrpenia, myšlienok, starostí,

Zbaví nás všetkého, ticho sa rozhostí...

 

Svieca už dohasína. Milujme všetci smrť.

Holá lebka, kosti, rozvŕtaný zub,

Šedá hmla pokoja, pomníky mlčania,

Nemé tváre blažených s úsmevom nás zdravia...

 

Krvavé námestie s rakvami uprostred...

najkrajšie radosti SMRŤ nám chce predostrieť...

(Smrť = kapitalizmus, komunizmus, terorizmus

a každý fanatický „izmus“ BEZ BOHA!)

 

Uhorkové čertoviny

(A máme tu dovolenky - uhorkovú sezónu)

Uhorková sezóna, Uhorkové davy,

Uhorková sloboda, Uhorkové javy,

Uhorkový prezident, Uhorkové sídla

Uhorkoví konfidenti, Uhorkové bydlá,

Uhorkoví robotníci, Uhorkoví páni,

Uhorkoví biznismeni, Uhorkoví kmáni,

Uhorkové sú aj vody, Uhorkové ryby,

Uhorkové hospodárstvo, Uhorkové zisky,

Uhorkové farizejstvo, Uhorkové pysky,

Uhorkové flámovanie, Uhorková ochrana,

Uhorkové plánovanie, Uhorková obrana,

Uhorkové diktovanie, Uhorkové kontá,

Uhorkové podvádzanie, Uhorkové kontra,

Uhorkové pistenie, Uhorkové lieky,

Uhorkoví potomkovia, Uhorkové prieky,

Uhorková história, Uhorkové správy,

Uhorková pravá viera, Uhorkové mravy,

Uhorková koalícia, Uhorkové zväzy,

Uhorkové vedenie, Uhorková sláva,

Uhorkové delenie, Uhorkové práva,

Uhorkový dialóg, Uhorková sranda,

Uhorkových síl amok, Uhorková pravda,

Uhorkové deti rastú, Uhorkové zvery,

Uhorkové hlavy vládnu, V Uhorkovej zemi,

Uhorkoví priatelia, Uhorkové masky,

Uhorkové kvasenia, Uhorkovej lásky,

Uhorkový feferón, Uhorková disno,

Uhorkovej menšiny, Uhorkové písmo,

Uhorkovej sezóne V UHOR Sláve sa darí,

Veď dostáva od západu Uhorkové dary.

Uhorková demokracia, Uhorkové úvery,

Uhorková byrokracia, Uhorkové dôvery,

Uhorkové predpisy, Uhorkové vzory,

Uhorkové ľudské práva, Uhorkové vzdory,

Uhorkové čertoviny, Uhorkové kraviny,

Uhorkové voloviny, Uhorkové capiny,

Uhorkových disidentov Uhorkové ceny,

Uhorkové snemovania, Uhorkové zmeny,

Uhorkovú premenu Uhorkových semien,

Uhorkovú odmenu Uhorkové

              AMEN.

       

 VŠETKÝM ODSÚDENÝM ĽUĎOM K PRÁCI

        Vo väzení:                                   V PRÁCI:

1.strávite väčšinu času v cele o rozmeroch 2x3 m

1. Strávite väčšinu času v kobke o rozmeroch 2x1,5 m

2. dostanete teplé jedlo tri krát denne

2. Dostanete prestávku na obed, ktorý si musíte zaplatiť

3. vám skrátia pobyt za dobré správanie

3. vám za dobré správanie pridajú prácu

4. sa môžete pozerať na televíziu, fajčiť cigarety a hrať karty

4. vás za pozeranie televízie, nikotín a hry vyhodia

5. máte vlastný záchod

5. sa o WC musíte deliť s celým poschodím

6. vám dovolia návštevy rodiny a priateľov

6. vám nedovolia nič

7. sú niektorí dozorcovia údajne sadisti

7. sa im hovorí vedúci

 

8. robíte pre seba a nemáte žiadne výdavky.

8. robíte, aby ste zaplatili výdavky spojené s cestovaním do práce a naviac vám ešte aj zdania plat, aby sa zaplatili náklady na väzňov.

      

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

NECHCETE SA NECHAŤ RADŠEJ ZAVRIEŤ?

                   ČESŤ PRÁCI!

 

 

RÝMOVAČKY JéGé

Novoročná

Orfeus pomaly sadá na viečka

a v stojane horí novoročná sviečka.

Blízko mňa šumí stanica

a dvíha sa mi bránica...

to keď zaznie éterom znovu hlas

a rozozvučí srdce v nás.

Peniaze, zdravia, šťastia, nádeje...

v noci zlé myšlienky zaveje.

Čo priať vám do nového roku?

Zdravie a lásku po boku.

 

Ranná modlitba

Vánok si záclonou ševelí,

i v tráve pod oknom v plevely

a hviezdy blednú.

Šepkám, Bože, modlitbičku

Ježiškovi na nebíčku,

šepkám z duše, vo dne, v noci,

buď mi Bože na pomoci.

Daj, Bože, daj pekný deň,

nech splní sa mi nočný sen.

 

Život

Drž sa svojho draka.

Drž sa papierového draka a nepusti sa.

Nech vietor zúrivo duje, drak ťa podrží,

nech je vietor slabulinký,

drak ťa donesie dole v bezpečí.

Drž sa.

Drž sa svojho draka,

život je drak.

Je.

(Je na draka!)

 

Geovrt

Zaviala si nám srdce putom,

priateľstvom, láskou, geovrtom.

Vošla si mi tíško do duše,

vietor nás spolu v sieti kolíše.

 

Kruh a čiara

Chudák kruh,

môže ísť len do seba,

nikdy preč.

Chudák čiara,

môže ísť len preč,

nikdy do seba.

 

Kvetina

Som iba kvetina, ale hovorím:

„A tak ťa sused môj, tak ťa zdravím...“

Už skoro poviem:

„Všetko najlepšie!

Tvoja kvetina.“

 

Stena

Slepá stena sa na mňa podívala,

ja tú stenu dobre poznám.

Vravela, že ma prehliadla,

ja však ňou nie som oklamaný.

Pochopil som a odkráčal s vedomím,

načo by som svoj čas ďalej utrácal.

Aj tak nerozumie,

v tomto svete plnom slepých stien.

Keď som prišiel na nebesia

nepriniesol som si so sebou názov jediného vína,

jedinej kvetiny, jedinej zeme,

jediného klamára, jediného utešovateľa.

Slepý inštinkt mi napovedal,

že názvy v nebi aj tak nepoznajú,

že nebesia aj tak žiadny názov nemajú.

  

Som len žltý list

Nesúďte ma podľa odevu, ktorý nosím,

nesúďte ma za moju nahotu.

Nie je to náhrada šiat,

je to len ďalší odev mojej duše.

 

Som len žltý list, ale viem, že miluješ žltú.

Takže ma budeš taktiež milovať.

Ruža je iba ružová kvetina,

ale prišla na svet so mnou.

Takže ju budeš taktiež milovať.

Nikto nás neodrezal,

prosto sme prišli za tebou,

pretože miluješ naše farby,

pretože miluješ nás.

 

Tieň

Keď sa ti chce ničiť, dobre, na nič sa neobzeraj,

hnev je prirodzený.

Odkráčaj do tieňa a zlikviduj ho!

Ako môžem spochybňovať,

ako môžem nespochybňovať,

keď zjavenie a zmiznutie prichádzajú súčasne,

keď slnko zachádza a mesiac vychádza.

Straty a nálezy sú silnou metaforou,

hodia sa na všetko.

 

Ďalší súd

Prečo by som mal poznať, ako iní súdia teba,

čo o tvojich sudcoch vlastne viem?

Nech si ťa súdi mudrc alebo hlupák,

bude to zase len ďalší súd.

 

Pretože žijeme v srdci božom,

žime tam pokojne,

nech nezraníme telo božie,

nech necedíme jeho krv.

Kto chce mať smrť božiu na svedomí?

 

Javorinská

Už ide Agnes Kulháňom,

lesom, cestou a či hájom,

už kráča hore do brehu

a nesie jedlo v batohu.

 

Na chrbte dlhé palice,

do lesa nesie udice?

do sedla krehkú staničku,

do ruky „hrčovú paličku...“

 

to by v tom bol ďas,

abych tam nevyliezla zas!

A už je znova na kopci,

možno ju započujú Japonci...

 

Dal by Boh,

aby tu bol niekde stoh,

či strom a či krík,

zareve „Kosa“ k oblohe: „Bre(í)jk!“

 

Keď ťažké kvapky padali a na igelit sadali...

Anežka je dnes v suchu,

sedí si, či leží na bruchu...

Brejk! Tu je JN98AR,

tu je Anežka Kosačka...

 

Priateľka

Priateľská tvár a na nej pavučina,

pavučina vrások, vrásky života.

Šedivý čas žitia, tvoje vlasy,

čo striebro žiari z nich.

 

Priateľstvo v srdci, priateľstvo v nás.

My v nás, srdce v nás

a cievy svietia červeňou.

Fľaky na ruke a v očiach záves,

no žiara zostala priateľská.

 

Sused

Byť tak Boh mojim susedom,

mohol by som sa s ním kamarátiť

po susedskom spôsobe.

Nie, nemohol.

Vedel by o mne viac

než ja o sebe viem.

Mám smolu so svojim susedom,

myslí si, že je Boh.

  

Farby vo mne

Niekedy nosím tak zúrivo prenikavé farby,

že samé slnko oslepím.

Môj inštinkt je taký istý ako slnečný.

Prečo, to sa nikdy nedozviem.

Svet by zahynul bez slnka,

lenže slnko o tom nemá poňatia.

Bez môjho svetla svet bude svetom ďalej.

Ale to predsa viem.

Rovnako však, ako slnko žiarim.

Prečo... to sa nikdy nedozviem.

 

Pravda

Keď sa to prvý krát roztrhne,

spravíš to.

Keď sa to druhý krát roztrhne,

trochu sa brániš,

ale nakoniec sa podvolíš

a rovnako ako ostatní to opravíš.

Keď sa to po tretí krát roztrhne,

vzbúriš sa.

Už ani steh!

Už si konečne dospel k pravde

a objavil falošné stehy.

 

Prázdnota

Tej odvahy čo človek musí mať,

aby sa vyrovnal s prázdnotou.

tej zbabelosti čo človek musí mať, aby pred ňou utiekol.

 

I keď vonku som iba kameň, viem,

že včera v noci mesiac svietil žltou

a za úsvitu slnko svoju červeň vrhlo

na zeleň stromov odpočinutú.

 

A listy ševelili krémovými tónmi,

podvečerný vták zlietol do hnedej,

vytiahnuté steblo trávy svojou zeleňou vrzlo,

počul som včelí vzdych purpurový

a videl som, ako úbočie hory jedným okom mrklo.

Toľko prejavov života

a len ja sám som tichší než smrť sama,

moja túžba žiť je však rovnako veľká.

 

Priateľská

Zavila si mi srdce láskou

silnou magnetickou páskou.

Vonku zhon a zúria Vianoce,

zmrznutý sneh sa vôkol ligoce.

Duša plače za slobodou,

tíško jak zvädnutý kvet za vodou.

Vánok i vietor, slobodienka moja,

plačú duše, za teba sa boja.

 

Pravda

Pravda je ako oči bez tváre,

hradská, prašná poľná cesta,

lán slnečnice.

Po ceste stretáva polámané oje, či sane na púšti.

Pravda je ako horská studnička,

či ako priepasť kamennej tváre zeme.

Pravda je ako jazyk hada bez viet,

vpravo, vľavo, no stredu niet...

Pravda je ako paragraf - pokrivená.

 

Večerná

Už som Bože v posteli,

denné starosti zostali.

Svaly klesli, telo leží

a noc tíško sťa kôň beží.

Ďakujem ti, Bože, za dnešný deň,

viečka padajú a je tu sen.

Dobrú noc!

 

Kto som ja

Kto som ja,

aby som tu sám vysvetľoval

čo cezomňa vypovedajú storočia.

Som ich tichý posol,

ktorý nepočuje posolstvo.

Čím, kým si ho poverila...

a predsa mi inštinkt nahovára,

nie je to zadarmo.

 

Môžeš si ma požičať

27.12.2005

Bože, dnes budem veriť v teba,

pretože v niečo veriť musím

a ja dnes neverím sám v seba.

Budeš mojim náhradníkom pre dnešný deň.

Kedykoľvek na tom budeš rovnako

a nebudeš veriť sám v seba.

Môžeš si ma požičať tak, ako ja dnes teba.

Musím vedieť čím, kým všetkým si bol

a kto všetko si.

Nechceš snáď vedieť čím všetkým si bol

a kto všetko si?

Nikto nie je len tým,

kto bol a tým, čím je.

A preto sa musím dozvedieť,

inak ten, kým, čím si bol

a ten, kto si,

sa nikdy navzájom nestretnú.

 

Ideme každý svojou cestou

28.12.2005

Už voda buble a čaj nám rozvoniava,

k tomu biely koláč.

Rozhovor viazne,

čas deň nám vymeriava,

ideme každý svojou cestou,

krokom spolu, brezovou alejou,

na stanicu dní budúcich.

 

Po ceste kráčame

a telefónne drôty zvonia,

slnko nám svieti na cestu

a ranná tráva vonia...

či vyzul bych sa a nohy v rosu vložil,

srdce kraju a tebe bych položil,

že som tu rád.

 

Odchody

29.12.2005

Odchádzam od teba a srdce mi puká,

zatvorme dvere a zamknime ich zdnuka.

Nevyjdem von... až bude biely deň,

veď naša láska nie je žiadny sen.

 

Odchádzam do diaľky a v srdci bôľ,

radšej bych sadol s tebou za biely stôl,

na biely stôl položíme čaj,

a srdci radosť, a v srdci raj...

 

 

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Vsevjednom.cz