wz
 Cezmín Cezmín

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Staraj sa o syna a našu malú

Blúdim po bludišti opustených duší,
V šedých kamenných chodbách,
Ľúbezný hlas Rusalky vkráda sa do uší...
Stojím sám v železných okovách.

PRIATEĽSTVO

(17.5.2007)

"Paradox pustenia"
Keď nechám ísť to, čo som,
stanem sa tým, čo by som mohol byť.
Keď nechám ísť to, čo mám,
prijmem to, čo potrebujem.
 

Uchovávanie

„To, čo sa uchováva, bude stratené.
To, čo je stratené, sa uchová.
Majte jeden druhého tak, akoby nemohlo byť žiadneho uchovania." (Ray Grigg)

Ženský paradox

"Keď sa vzdám seba, stávam sa čímsi viac.
Keď sa cítim najviac zničená, začínam rásť.
Keď netúžim po ničom, veľa sa mi dostáva."

(25. 3. 2007)

Jeden z piatich spôsobov ako prehĺbiť vzťah
 

Zásada číslo 1 - pre prehlbovanie priateľstva je:

Prikladajte vašim vzťahom prvoradú dôležitosť

Otázky o vzťahoch:
- Máte vo svojej blízkosti aspoň jedného človeka na ktorého sa môžete obrátiť, keď máte ťažkosti?
- Máte nejakých ľudí, ktorých môžete navštíviť bez ospravedlnenia, že ste sa neohlásili?
- Máte nejakých ľudí, s ktorými sa môže spolu venovať nejakej oddychovej činnosti?
- Máte ľudí, ktorí vám požičajú v núdzi; pomôžu z praktickej stránky, keby bolo treba?
Váš priateľ je odvetou na vaše potreby.
Je vaším poľom, ktoré obsievate s láskou a žnete s vďakou.
Je vašou obživou Í kozubom, lebo prichádzate k nemu,
keď ste vyhladli, a hľadáte ho, keď potrebujete pokoj.
Keď vám váš priateľ povie svoju mienku, nebojte sa s nim nesúhlasiť, ani mu neodoprite váš" súhlas.
Aj keď mlčí, vaše srdce ustavične načúva tichosti jeho srdca.
Lebo v priateľstve všetky myšlienky, želania a očakávania sa rodia a chápu bez slov a nečakajú na poďakovanie.
Keď sa lúčite s priateľom, nesmúťte, lebo to, čo uňho milujete najväčšmi, jasnejšie uzriete v jeho neprítomnosti, ako keď horolezec lepšie vidí svoju horu z nížiny. A priateľstvo nech nemá iný cieľ, než poznať hĺbku vlastného ducha.
Lebo láska, ktorá hľadá čosi iné než odhalenie vlastnej tajomnosti, nie je láska, lež rozhodená sieť, do ktorej sa chytí len neosožná smeť.
A svojmu priateľovi dajte zo seba to najlepšie.
Ak musí poznať chvíle vášho smútku, nech pozná aj chvíle vašej radosti.
Či je vás priateľ iba na to, aby ste ho vyhľadávali, len keď si chcete skrátiť chvíľu?
Choďte za ním, keď život vo vás kvitne, lebo jeho poslaním je uspokojovať vašu potrebu, a nie plniť vašu prázdnotu.
A k slastiam priateľstva nech patrí aj smiech a vzájomné poskytovanie a prežívanie radosti.

Zásada číslo 2 - Kultivujte si otvorenosť
Ľudia s hlbokými a trvácimi priateľstvami môžu byť introverti, extroverti, mladí, starí, tupí, inteligentní, nevýrazní či príťažliví; majú však jednu spoločnú črtu, a tou je OTVORENOSŤ.
Poznámka moja je: TOTO JE MOJOU PRIORITOU ČÍSLO JEDNA VO VZŤAHU l ľuďom, idem s dôverou k človeku a dávam všanc seba a všetko môže využiť a použiť proti mne a ešte aj zneužiť, no JA O TOM VIEM A UVEDOMUJEM SI TO čo mnohí iní ale nevedia, pokiaľ nie sú na mojej frekvencii naladení alebo k nej nesmerujú. A cez to všetko naďalej a stále idem k ľuďom s priehľadnou dušou na dlani. I to som ja. A .V.
Ak ste ochotní byť otvorení, určite sa vyskytnú ľudia, ktorí vás budú mať za to radi. Moja poznámka ďalšia: Preto hovorím, jeden príde a druhý odíde a nič sa nedeje, lebo to tak JE! Zostávajjú verní svojmu presvedčeniu A. V.
Jung hovorí celkom otvorene, že u katolíkov je menej psychických porúch preto, lebo majú sviatosť pokánia – spoveď. Ak človek berie vážne sv. spoveď pomôže mu pri tomto sebaodhaľovaní – tým aj k duševnému zdraviu. (Svätá pravda, až na to, že mám ľudí a necítim potrebu behať za pánom farárom, to je prirodzenosť vo mne. A.V.)
Ak sa zdráhame dať sa spoznať manželskému partnerovi, rodine, či priateľom, budeme sa musieť radiť s profesionálnym psychoterapeutom.
Otvorenosť možno chápať doslova ako metódu zdravotnej poistky, ktorá pomáha predchádzať duševným poruchám aj určitým druhom telesných chorôb.
Otvorenosť prospieva priateľstvu
Prečo máme potom tak často na tvárach masky?
Váhame medzi nutkaním odhaliť svoju dušu a popudom chrániť sa pláštikom súkromia. Túžime, aby nás spoznali, a zároveň chceme zostať skrytí.
Strach zo zosmiešnenia, Keby som bol býval mlčal... a potom nedostatok sebadôvery…
Vážnejším dôvodom pretvárky je náš strach z odmietnutia. Prikročiť k sebaodhaleniu a vzápätí zažiť odchod priateľa môže pôsobiť otrasujúco: Mnohí z nás si vykonštruovali zložité fasády, pretože sme presvedčení, že keby nás ľudia niekedy uvideli takých akí sa vidíme sami, podobný pohľad by ich odpudil.
A predsa, ako som vybadal z medziľudských vzťahov, zistil som, že sebaodhalenie má presne opačný účinok.
Niektorí z nás sú schopní skoro všetkého, len aby utajili svoj skromný pôvod, hoci práve otvorenosť by odzbrojila ľudí navôkol a pritiahla ich do dôvernejšieho kontaktu s nami. Povedzte – kto nám je príťažlivejší - človek čo sa dorába, alebo kto prizná nejakú slabosť?
Keby
Keby sme si stavali menej múrov a radšej otvárali okná, mali by sme rozhodne viac priateľov.
Kultivujte si otvorenosť
Začneme problémom tých, čo už priateľstvo prežívajú a mali, alebo ich trápi niečo, čo sa dá sformulovať do vety: „Cítim sa vynechaná, vynechaný z jeho života" Už ste si aj vy takto povedali, mali ste, máte také pocity? Ak áno zbystrite svoju pozornosť. Bude reč o vás a pre vás.
„Musí byť čosi viac ako len toto, pre čo sa oddá žiť," vyhlásila pestovaná žena. „Sme spolu dvadsaťtri rokov, ale ak nás v manželstve nečaká už nič lepšie, mám sto chutí s tým praštiť."
V čom bol problém? Jej partner bol tichý muž, ktorý si nechával názory pre seba a hrdil sa tým, že si v každej situácii zachováva chladnú hlavu. Ale jeho žena to vôbec nechápala ako cnosť. „Nikdy neviem, čo si myslí," sťažovala sa, „a cítim sa vynechaná z jeho života." Veľmi často psychoterapeut pozná takého partnera iba cez oči toho druhého, pretože vrodená povaha mu bráni zbaviť sa strachu z vyskúšania terapie a nikdy by neprišiel do blízkosti poradne.
Potrebuje takýto vyrovnaný muž vôbec poradňu, psychológa či kňaza? Prečo by mal obavu prísť?
Ale v tomto konkrétnom prípade mal príbeh šťastný koniec. Manžel prejavil ochotu pokúsiť sa o nápravu manželstva a ukázalo sa - ako to často býva - že jeho obranné múry skrývali množstvo strachov, fóbií a neistôt.
Bál sa o nich hovoriť z obavy, že by ním manželka opovrhovala, keby vedela, aký je slabý. Irónia bola v tom, že bezmála ho opustila práve kvôli tým obranným múrom. Keď však začal priznávať svoje neistoty, cítila, že ju potrebuje a opäť pocítila k nemu nežnosť.
Domnievam sa, že nám našu tému môže vhodne podfarbiť názor Kahlila Gibrana z knihy Prorok o manželstve. (Moja poznámka ďalšia: Perfektná kniha, je v češtine. A. V.) Ktorý hovorí o potrebe, aby manželia žili spolu, ale každý bol zároveň sám sebou.
Citovanie z knihy:  "A čo manželstvo majstre? on odpovedal takto:
Narodili ste sa spolu a spolu aj naveky zostaňte. Buďte spolu, aj keď biele krídla smrti prikryjú dni vášho života. Potom zostanete spolu i v tichej pamäti Boha.
Ale nechajte si aj voľnosť vo vašom spolunažívaní, aby vánok nebeský medzi vami slobodne tančil.
Milujte sa navzájom, ale nepriviažte si lásku na reťaz;
nech je láska radšej rozvlneným oceánom medzi brehmi vašich duší.
Napĺňajte jeden druhému svoje čaše, ale nepite z jednej čaše.
Dávajte jeden druhému zo svojho pecňa chleba, ale nejedzte ten istý krajec.
Spievajte a tancujte spolu a buďte veselí, ale dožičte jeden druhému samotu, lebo aj struny lutny sú samy, hoci sa všetky chvejú v jednej melódii.
Dávajte svoje srdce, ale nezverujte ho do rúk druhému, lebo vaše srdce môže spočinúť len v ruke Života.
A stojte pri sebe, ale nie v tesnej blízkosti, lebo aj stĺpy chrámu stoja zvlášť a dub a cyprus nikdy nerastú v tieni druhého."
Aj keď Kahil hovorí o určitej rezervovanosti – nesprávny vyraz – vo vzťahoch, čo je u manželov pochopiteľné, aby nevnikol ponorkový syndróm, ostaneme pri umení sebaodhaľovania. Áno je to podmienka priateľstva.
Lenže… aby spoznali svoju „odvrátenú tvár" alebo „horšiu časť osobnosti" a v mysliach skryté zákutia, kam sme si uložili spomienky z minulosti, ktoré nás desia a za ktoré sa hanbíme, a k tomu našu podlú, sebeckú a nečestnú časť povahy, ktorá tiež občas vybuchuje a usilujeme sa ju ospravedlniť a zahovoriť storakými spôsobmi... k tomu treba odvahu a mať v sebe lásku k pravde. (Poznámka moja ďalšia: TOTO treba brať NA VEDOMIE a uvedomiť si to, nie o tom iba vedieť. Človeka treba milovať takého, aký je a rešpektovať jeho osobnosť. A.V.)
Biblia radí: „Preto vyznávajte si navzájom hriechy a navzájom sa modlite za seba, aby ste sa vyliečili" (Jk 5,16).

Zásada číslo 3.: Odvážme sa prejaviť náklonnosť
Prečo ak odhalíme svoju temnú stránku, staneme sa duchovne zdravšími?
Sebaodhalenie nám pomáha nie celkom zrozumiteľným spôsobom inak vidieť, cítiť, dúfať vo veci a predstavovať si ich tak, ako by sme nikdy neverili, že je to možné. Výzva k priehľadnosti je teda v skutočnosti výzvou k autentickosti.
Prečo nás priťahujú otvorení ľudia?
Lebo sú to osobnosti. Neboja sa priznať svoju slabosť, nemaskujú sa. Nemachrujú. Pomáhajú sa nám uvoľniť. Nemusia nič ukrývať pred iným. Podnecujú aj nás k vyjadreniu…… (Poznánmka moja ďalšia: Nehovorí Ti toto niečo? X krát napísané mojou rukou. A. V.)
Mali by sme mať aspoň jedného človeka, ktorému môžeme povedať všetko.
Marian Evans, ktorý písal pod pseudonymom George Eliot musel mať podobné priateľstvo, keď napísal:
Ach, tá úľava, tá nevýslovná úľava cítiť sa bezpečne s priateľom; keď mi nikto neváži myšlienky ani nemeria slová, ale môžem ich všetky zo seba vysypať, tak ako sú, plevy spolu so zrnom, vediac, že tá verná ruka ich preoseje, ponechá si, čo stojí za to, a potom, s láskavým dychom odfúkne zvyšok preč.
Keď sa stretneme s ľuďmi, ktorí sú otvorení, rýchlo odhadzujeme svoje obranné masky. Samaritánka, ktorá sa stretla s Kristom pri Sychare (Jn 4. hl), sa tiež spočiatku zdráhala a opatrne vypytovala, pretože bol cudzinec. Ale čoskoro sa prestala pretvarovať a s takmer počuteľným vzdychom úľavy sa potešila oslobodzujúcemu zisteniu, že ju pozná.
Nikto v skutočnosti nenosí rád masku. Vedieť, že Boh ma pozná a prijíma, je oslobodzujúci a uzdravujúci zážitok a zároveň je najlepším modelom pre všetky medziľudské vzťahy.
Je isté, otvorenosť neznamená, aby ste boli škriepni. Niektorí ľudia, ktorí sa usilujú byť „absolútne otvorení", vyslovujú svoj názor na každú tému, ktorú nadhodíte. A ak si trúfnete vyriecť myšlienku, ktorá neladí s ich predstavou, ich „otvorenosť" si vyžaduje, že musia okamžite prejaviť nesúhlas.
Lenže nie vždy môžeme so všetkým súhlasiť. Čo s otvorenosťou v takomto prípade? Ak nie sme otvorení, nie je to potom neúprimnosť?
Niekedy je to otázka prezieravosti a zdvorilosti, či si nenechať svoj názor pre seba. Presnejšie – nájsť si spôsob. Ak sme zaľúbený do niekoho a on povie svoj názor – všimnime si ako „odporujeme“. Hľadáme možnosti, aby sa nám to páčilo. Teda prejaviť svoj názor, ale tak, aby sme nestratili priateľa. Jemne v spôsoboch, udatne vo veci.
Aká by nemala byť otvorenosť.
Jeden z príznakov ťažkej psychózy je neschopnosť krotiť vyjadrovanie pocitov. Väčšina z nás uteká pred ľuďmi, ktorí nám hneď v prvej hodine známosti vykladajú celé životné príbehy s intímnymi podrobnosťami. Je nerozumné pokúšať sa o úplné odhalenie pred každým alebo dokonca hocikým na jedno posedenie.
Jedna životná skúsenosť:
"Som otvorený typ človeka, poviem to, čo si myslím a tá moja „asi prílišná otvorenosť“ mi bola na škodu. Bola totiž zneužitá. Po precitnutí som zistila, že som bola obklopená ľuďmi, ktorí so mnou hrali hru „falošnými kartami“, kým ja som svoje odkryla. Celé to priateľstvo v smere ku mne bolo založené na zisku, na tom, čo najviac zo mňa vyťažiť. Akonáhle som sa odklonila od istých aktivít lebo sa priečili môjmu presvedčeniu, bolo po kamarátstve. Všetko, čo som v smere od seba odkryla – zneužilo sa na ohováranie, osočovanie.
Potreba opatrnosti je na mieste, ale...
Dospela som k záveru, že túto stratu priateľstva nemám čo ľutovať. Naopak, ďakujem Pánu Bohu za to, že práve takúto situáciu pripustil a mne otvoril oči. Aj keď som musela niesť kríž osočovania, opovrhovania – myslím si, že to tiež malo svoje miesto v božom pláne. Dnes viem, že o takýchto ľudí nestojím. Viem aj to, že sa na nich nehnevám, skôr je mi ich ľúto. Môj prípadný kontakt s nimi sa obmedzil na pozdrav a zdvorilostnú komunikáciu. Pravdou je aj fakt, že teraz u mňa nastúpila akási obozretnosť, či opatrnosť. (Svoju otvorenosť potláčam len do úrovne myslenia). Nechávam veciam voľný priebeh. Verbálne nekomentujem mnohé veci. Naplno sa otváram jedinému Priateľovi – Ježišovi. Práve modlitba pomáha v rodine riešiť osobné sklamania, bežné ťažkosti a aj v priateľstvách.
Niekedy by odhaľovanie mohlo uškodiť iným. Nik nežije na pustom ostrove a aj sebaodhalenie by mohlo uškodiť inému, ako napríklad s priznaním nevery u manželov?
Je známe, že niektoré manželstvá získali z katarzie vzájomného priznania a že podobná očista môže dvojicu značne zblížiť.
Ale priznanie nemá vždy taký prospešný účinok a naliehavo odporúčam, aby sa robilo s veľkou obozretnosťou. Náš základný princíp však stále platí. Ak si chcete prehĺbiť vaše priateľské vzťahy,
zásada číslo dva je: Kultivujte si otvorenosť.
Čo potrebuje človek, aby bol šťastný?
Veci ku konzumácii – jedlo, šaty, byt... zodpovedané ľudské otázky – zmysel života. Odkiaľ som kam idem… dobré vzťahy.
Čo je dôležitejšie ako dobré vzťahy?
Toto tretie považujem za najdôležitejšie. Naši starí rodičia hovorili: "Bola vojna, mali sme biedu, ale.. mali sa radi..."
O to viac si musíme vážiť ľudí, ktorí dokážu bojovať o šťastie a nájdu zmysel života tam, kde je to veľmi ťažké.
Nedá mi nenapísať o svojich priateľoch, ktorí v mojom živote znamenajú veľmi veľa, hoci som od nich fyzicky odlúčený. Hodnotu priateľstva som si silnejšie uvedomil práve tu na samotke, keď som bol od priateľov odtrhnutý a umiestnený do ticha medzi štyri holé múry, s pocitom prázdnoty, sklamania a osamotenosti. To bolo na začiatku môjho trestu, kedy som bol takmer neveriaci, a kedy som nevedel ani to, že hoci som tu sám pred všetkými zamknutý, tak pred Bohom nie a On je so mnou. Nevedel som to, a tak odtrhnutý od všetkých, zavretý do seba, som žil osamotenosť, ktorá mi bola trestom. Žil som len sám so sebou, v tichu, no túžil som niekoho vidieť, niekoho počuť, s niekým sa porozprávať. Nemohol som a musel som ostať izolovaný. Keď som si pomyslel, že tu mám stráviť v samote a tichu bez priateľov roky a nie iba vyšetrovanie, ani len žiť sa mi nechcelo. Bez priateľov sa mi akoby zmenšovalo srdce, akoby nechcelo biť len pre mňa, v mojom hriešnom tele. Osamotenosť ma ničila, lebo ako hovorí Matka Tereza: „Najväčšou chorobou nie je malomocenstvo ani tuberkulóza, ale vedomie, že nikomu nie som potrebný, nikým milovaný, všetkými opustený.“ Trpel som touto chorobou a lieči ma až uvedomenie, že hoci som tu fyzicky sám, priatelia sú so mnou, v mojom srdci, v mojich spomienkach. A tak som spomínal, a každá rozpomienka na priateľov zo slobody (zištných i nezištných), ktorá mi ostala v srdci, mi pomáha prekonať osamotenosť i ticho. A takto som zistil, akú veľkú hodnotu má priateľstvo, ktoré, ak je skutočné, vždy zanechá v srdci človeka niečo pekné, spomienku, ktorá nás môže zachrániť od pádu, pomôcť nám spamätať sa, a keď už padneme, pomôcť nám vstať hore. A je úplne jedno, či je to spomienka na dlhoročného priateľa, alebo na priateľa, ktorého som spoznal nedávno na slobode a niečím ma oslovil, obohatil.
Zážitok s priateľom a spomienka naň nás môže v diaľkach a odlúčení viesť životom.
Keď som vďaka milosrdnej Láske odumrel tu na samotke s Kristom hriechu a spolu s Ním som vstávam do nového života, bol som vtiahnutý do prúdenia Lásky, ktorá sa dáva iným, ktorá robí ľudí šťastnými. S tou Láskou, s Ježišom, je moja samota plnosť. Pán Ježiš mi otvára srdce do takej miery, že som duchovne so všetkými spojený. Žijem duchovné priateľstvo, ktoré je tiež veľmi reálne a vďaka určitej svojej čistote aj obohacujúcejšie. Tu dokážem intenzívnejšie toto priateľstvo očisťovať, a tým ho prehlbovať. Ak by som žil pre seba, opäť by ma pohltil egoizmus, nemiloval by som druhého – teda by som nežil. A bol by som tak veľmi ďaleko od Boha, lebo „kto nemiluje, nepoznal Boha, lebo Boh je Láska“ (1 Jn 4, 8). Potrebujem priateľov a priatelia potrebujú mňa.
Dnes vidím priateľov ako krásny dar Božej lásky. Dante by povedal: „Večná Láska sa rozprskla v lásky nové.“, v nové lásky – v priateľov. Ďakujem Bohu za všetkých priateľov zo slobody, na ktorých mám pekné spomienky. Títo priatelia ma učia žiť kresťanskú lásku, učia ma, že „priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat“ (Prís 17, 17). Želám každému takých priateľov, ktorí žijú kresťanskú lásku.
Hoci som na samotke, som aj šťastný. Pýtajú sa ma, čo ma napĺňa šťastím, a ako je možné, že na mojej tvári je často úsmev. Odpovedám príbehom z údolia malomocných, kde všetci boli poznačení smútkom a beznádejou z čakania na smrť, iba jeden muž i napriek veľmi poznačenej tváre malomocenstvom, mal radosťou žiariace oči, plné nádeje, chuti a vyrovnanosti. No prečo len on, a čo spôsobovalo, že bol iný ako ostatní? On každé ráno na svitaní chodil k brehu rieky, tam si sadol a čakal. Nečakal na východ slnka, ale na drobnú postavu, ktorá sa mu ukázala na druhom brehu rieky a obdarovala ho úsmevom. On sa pri tomto pohľade rozžiaril a nasával do seba lásku, silu, potechu od svojho priateľa – milovanej manželky, ktorá ho takto sýtila každý deň. On sa potom vrátil do tábora a z tohto stretnutia žil do ďalšieho stretnutia. Mal pre čo žiť.
I ja mám pre čo žiť. Raz mesačne sa z druhej strany, spoza skla stretám s človekom, ktorý ma má rád takého, aký som, s priateľkou. Stačí mi jej úsmev, milé slovo i to spojenie rúk cez sklo, ktoré vždy cítim a som povzbudený do ďalších dní. Potom sa vraciam do svojej cely a z tohto stretnutia žijem do ďalšieho stretnutia. Nevraciam sa však sám, lebo cez ten úsmev, milé slovo a „podanie“ ruky prichádza cez priateľku ku mne, do môjho srdca, do mojej cely sám Boh a ja sa môžem denne rozžiariť z jeho blízkosti, lebo On dáva zmysel každému môjmu dňu.
Je krásne, keď veriaci priateľ nosí v sebe radosť a poslanie priateľstva vidí v tom, že prináša radosť priateľom, ktorí sú smutní, osamotení, ktorí nepoznajú Boha alebo sa od Neho vzdialili. Náš najlepší Priateľ má veľké želanie, žiť vzájomnú lásku, ktorá všetkých spája. Je to úloha priateľstva.
Tak miloval, že z lásky k nám dáva svoj život, telo a krv a vyzýva nás, aby sme aj my takto milovali, že by sme boli priateľmi a žili jeden pre druhého.
Odvážme sa prejavovať náklonnosť.
Piliere priateľstva sú:
1. Dôvera - ak priateľstvu zoberieme dôveru, stratí svoj obsah. Zostane ako prázdne slovo bez významu. Stratí sa nežnosť a dôstojnosť toho druhého. Už je len jedným z tých mnohých, s ktorými sa dennodenne stretávame na ulici.
2. Vernosť- ak chýba vernosť, nemožno hovoriť o priateľstve. Ako manželstvo potrebuje vernosť – tak aj priateľstvo.
3. Cnosť . Tieto tri piliere treba udržiavať a rozvíjať.
V súvislosti s vernosťou spomeniem aj zodpovednosť za priateľa. Ak sme našli priateľa, našom povinnosťou je chrániť ho, aby v ťažkých chvíľach neskĺzol a neskomplikoval si život, aby nestratil duchovnú silu, vzťah k Bohu a dobročinnosť voči ľuďom. Každý z nás je zodpovedný za tento poklad, ktorý sa nesmie premárniť a znehodnotiť.
Drobné láskavé skutky majú veľkú moc, pretože dokazujú, že nepovažujete prítomnosť človeka (čiže i partnera či priateľa) za všednú samozrejmosť. Dávate si tú námahu, aby ste vymysleli, čo mu urobí radosť. Gelett Burgess poslal priateľke knihu, za ktorú mu obratom poďakovala. O dva mesiace mu však napísala ďalší list o tom, ako na ňu kniha zapôsobila, čo dokazovalo, že ju prečítala. „Bola to vzdelaná duša," píše Burges, „pre takých ľudí je vďaka čosi ako hypotéka, ktorú treba splácať po častiach."
Filozofický slovník na internetových stránkach UK uvádza nasledujúcu definíciu:
rituál predpis alebo návod na vykonávanie rítu; v prenesenom zmysle rítus sám, čiže činnosť, ktorá sa uskutočňuje podľa určitého opakovateľného vzorca, podpo-rovaná tým, že má zvyklostný charakter, opatrená symbolickým významom, ktorý však spravidla nemožno vystihnúť slovami, ktorými by ho vysvetlil ten, kto rituál praktikuje.
Je potreba rituálu v rodine, priateľstve?
Časť bohatstva, ktoré človek pociťuje v dobrých vzťahoch, je výsledkom mnohých spomienok zhromažďovaných po celé roky. Spomienok na sem - tam urobené láskavosti, na požičané drobnosti, na vzájomné návštevy, či odkazy zanechávané jeden druhému prosto na tisícku nenápadných vyznaní lásky k životu, človeku.
Ani najhonosnejšie dary nemusia ešte nevyhnutne svedčiť o veľkej láske. Dôležitejší je obsah myšlienky, ktorú dar predstavuje.
Obdarúvanie je dôležitým gestom aj medzi zvieratami. Perlička:
Tučniaky Adélie, žijúce v Antarktíde, nemajú veľmi z čoho vyberať na holej zemi, keď potrebujú darčeky pre objekty svojej lásky. Ale samec toľko hľadá medzi skalami a balvanmi, pokým ne­nájde jeden hladký, s ktorým sa odkníše pred svoju dámu a položí jej ten skromný poklad k nohám.
Starí Rimania obohatili svet mnohými peknými zásadami. Napr. "Serva ordinem, ordo servabit te!" - "Zachovaj poriadok, poriadok zachová teba". Táto axióma sa dá aplikovať aj na zvyk. Zvyk na niečo správne môže byť dobrý. Aj cnosť je návyk na dobro. Téma... keď sa láskavosť stane zvykom. Ktosi povedal, že veľkosť človeka sa meria podľa toho, ako sa správa k nepatrným ľuďom, a keď si vyhľadáva gestá, ktoré budujú dobrú vôľu, láskavosť až sa to môže stať povahovou črtou.
Takže k stálosti vzťahu môže pomôcť zásada starých Rimanov vyjadrená v myšlienke: "Serva ordinem, ordo servabit te! - Zachovaj poriadok.

Zásada číslo 4. - Učte sa gestám lásky.
Samuel Johnson, v jednej zo svojich múdrych esejí píše „Len veľmi málo sa uvažuje nad tým, koľko z ľudského života tvoria drobné epizódy“ .
Naše životy formuje a usmerňuje súhrn mnohých bežných udalostí, a preto zásada číslo štyri na prehĺbenie vzťahov je: Učte sa gestám lásky.
Nechajte priateľov lietať, pomáhajme si v tom.
Každý z nás je anjel s jedným krídlom, aby sme mohli lietať, musíme sa objať (Luciano De Crescenzo)
Vytvárajte vo svojich vzťahoch priestor Neberieme to tak, že ho máme vytvárať pre seba. Teoreticky si to asi nepriznáme ale… prakticky? Neberieme dokonca aj manželstvo ako boj o vládu nad druhým? Ako by to malo byť? Príbeh, ktorý nasleduje a ktorý bol aj sfilmovaný hovorí o tom, že niekedy ak sa vytvorí dobrý vzťah zdá sa ako keby spútaval. samozrejme malo by to byť na vzájomne obohatenie:
Na jar roku 1887 prišla mladá dvadsaťročná žena do Tuscumbie v Alabame, aby sa pokúsila učiť hluchoslepé dieťa. Učiteľka sa volala Anne Sullivanová a meno jej žiačky bolo Helen Kellerová. Ešte netušili, že medzi nimi vznikne jedno z najobdivovanejších priateľstiev storočia.
Helen Kellerová bola v siedmich rokoch zlostné stvorenie, ktorá vydávalo nezrozumiteľné zvieracie zvuky. V záchvate zúrivosti niekedy schytila riady zo stola, porozbíjala ich, alebo sa hádzala o zem. Nejeden človek povedal pani Kellerovej, že jej dieťa je idiot.
Anne celé týždne hláskovala slová do Heleninej malej rúčky, ale nemohla prelomiť bariéru a dostať sa do jej vedomia. Až 5. apríla sa stalo čosi úžasné. Takto si na ten deň spomína sama Helen Kellerová po viac ako šesťdesiatich rokoch.
Stalo sa to v prístrešku, kde sme mali vodnú pumpu. Držala som hrnček pod jej ústím a Anne pumpovala vodu. Keď mi voda vystrekla na ruku, Anne mi opakovane hláskovala prstami na druhú ruku slovo v-o-d-a. Odrazu som pochopila. V návale prvej radosti, ktorú som zažila v svojej chorobe, som dychtivo siahla po Anninej vždy pripravenej ruke a prosila som ju o nové slová, aby som mohla identifikovať všetky predmety, ktorých som sa dotýkala. Zmysel slov prechádzal akoby v iskrách z jednej ruky na druhú, a tak sa zázračne zrodil náš vzťah. Od studne už odchádzali dve uchvátené bytosti, ktoré sa oslovovali „Helen" a „učiteľka".
Anne Sullivanová zasvätila väčšinu svojho života Helen Kellerovej. Keď sa jej slávna žiačka rozhodla ísť na univerzitu, sedela vedľa nej na každej hodine v Radcliffe, hláskovala prednášky do Heleninej ruky a presiľovala si vlastný slabý zrak, aby jej prehláskovala knihy, ktoré neboli vydané Brailovým písmom.
Anne Sullivanová spoznala, že Helen je zázračné dieťa a má neobmedzené možnosti myslenia a cítenia. Nebolo sporu o tom, ktorá z nich mala vyššie IQ. Keď mala Helen desať rokov, písala známym európskym osobnostiam po francúzsky. Rýchlo sa naučila päť jazykov a prejavila nadania, akými sa jej učiteľka nemohla nikdy pochváliť.
Zmenilo to však niečo na oddanosti Anne Sullivanovej? Pokiaľ vieme, tak nie. Bola spokojná, že je Heleninou spoločnicou a povzbudzovateľkou, ktorá jej umožnila zožať potlesk od kráľov a prezidentov a stať sa jedinečnou osobnosťou. Skrátka, dala svojej priateľke priestor na rast.
Dve témy.
Jednou je túžba po vzťahu s niekým a druhou zasa túžba po voľnosti.

Prečo na jednej strane túžba po vzťahu a zároveň aj po voľnosti?
Prirodzenosť človeka – človek je tvor slobodný a zároveň túži po vzťahoch – je to v nás. Trojica – človek stvorený na obraz Boží.
Najlepšie priateľstvá a najlepšie manželstvá poskytujú priestor na dýchanie. Keď sa sľubné vzťahy náhle rozpadnú, je to často tým, že jeden z partnerov sa cítil manipulovaný alebo obmedzovaný.
Nanešťastie, tento sklon usilovať sa o vládu a manipulovať svojich milovaných i priateľov - sklon, ktorý je v nás už beztak prebujnený – ešte podnecujú niektoré súčasné psychologické prúdy. Hovoria: buďte agresívnejší a hrozivejší, aby ste sa mohli stať víťazmi.
Má to vplyv?
Trhová ekonomika je postavená na súťažení. Pojem asertivita, ktorý učí nebyť manipulovaný a zároveň dáva do ruky aj nástroj, ako manipulovať. Keď sa takí ľudia, ktorí ovládajú ….
Ale podobný pohľad na medziľudské vzťahy ako na bitevné pole je tragický, pretože prináša samotu. Zastrašovaním možno uspieť v obchodovaní, nie však získať priateľov.
Kto chápe všetky ľudské kontakty ako mocenské boje a ak má v úmysle získavať vládu nad druhými, možno by ste si mali dobre preštudovať životopis muža, ktorý mal takýto životný cieľ. Bol ústrednou postavou histórie ľudstva medzi rokmi 1933 a 1945 a Alan Bullock o ňom napísal: „Všetko na ňom zjednocovala žiadostivosť po moci a neodolateľná túžba vládnuť." Volal sa Adolf Hitler.
Sú tri klasické typy manipulátorov, ktorí vedia rýchlo vyžmýkať krv z každého vzťahu:
Manipulátor- poučovateľ, Manipulátor - trpiteľ, Manipulátor - opatrovník:
Keď zoberieme všetky tri dokopy, dostaneme typ diktátora:
Manipulátor- poučovateľ: musí byť múdrejší a silnejší ako vy
To je človek, ktorý musí byť múdrejší a silnejší ako vy, aby sa cítil s vami šťastný. Manipulátor - poučovateľ v čom je nebezpečný?
Je nebezpečný, lebo dokáže tým poučovaním úplne všetko tomu druhému znechutiť.
Veľmi dobré priateľstvá nevyžadujú, aby niekto stále viedol. Skôr sa vyznačujú vzájomnosťou, v ktorej má každý partner nárok byť občas slabý bez obavy, že ten druhý to zneužije vo svoj prospech.
Ak ste sebaistý, nemusíte sa usilovať o vedenie alebo komandovanie priateľov a viete, že „nikdy nemožno celkom vlastniť toho, kto zato stojí."
Manipulátor – trpiteľ: nasadzuje výraz slabosti
Tento typ je presný opak poučovateľa, keď manipuluje tým, že si nasadzuje výraz slabosti.
Na ilustráciu postreh McGinnisa: "V mojej pracovni sedí trochu obézna žena s celým radom symptómov, ktorým hovorí „záchvaty úzkosti". Jej telesné ťažkosti sa neustále opakujú v rôznych obmenách. Každú chvíľu je v nemocnici, prechádza z jednej katastrofy do druhej, stále ju niečo bolí a trpí citovým zmätkom. Je však veľmi inteligentná a zdá sa, že istým spôsobom pomerne silná osobnosť. Prečo potom tento okázalý výpočet kalamít? Prečo nevie vziať život zodpovedne do svojich rúk? Odrazu mi začína svitať. Prečo som na to neprišiel skôr? Veľká tragédia jej detstva sa odohrala v deň, kedy jej otec opustil rodinu kvôli inej žene. Matka bola podnikavý typ, dobre zvládla výchovu detí, a nakoniec sa opäť vydala. No vzťahy ďalšej generácie sú pod vplyvom onej udalosti aj po rokoch. Moja klientka si pamätala, čo sa prihodilo jej matke, a tak sa usilovala za každú cenu vyhnúť tomu, aby vzbudzovala dojem sily a nezávislosti. A skutočne, zdalo sa, že to funguje. Keď' mala „záchvat úzkosti", manžel ju obletoval a starostlivo sa jej venoval. A preto sa oddávala nesmiernemu utrpeniu v presvedčení, že pokým má ťažkosti, manžel ostane pri nej.
Samozrejme, bolo by nefér obviniť ju, že úmyselne predstiera choroby, aby si udržala muža. Väčšinu času je skutočne chorá a má neznesiteľné bolesti. Tento mechanizmus je prevažne neuvedomelý, je to však rovnako silná forma manipulácie.
Manipulátor- opatrovník: potrebuje sa starať o iného
Ak nie ste predchádzajúci typ, ešte si negratulujte, že nechávate voľnosť, kým si neodpoviete na otázku: Nie som na druhom konci podobných priateľstiev?
Príklad. Ide o matku dvoch vydatých dcér.
Je domáca a nudí sa. Domáce práce má o desiatej hotové. Jedna z mála udalostí, čo jej zaženie nudu, je telefonát od niektorej dcéry, ktorá má problémy. Vtedy oži-je a telo dostane poriadnu dávku adrenalínu. Cíti sa potrebná! Vyrazí na cestu k dcérinmu domu, ujme sa vedenia - a opäť je to ako za starých čias.
Je to však nebezpečná situácia, pretože ak je pre ňu dôležitý pocit, že ju deti tak veľmi potrebujú, pestuje v nich chorobnú závislosť a udržuje ich umelo v pozícii malých dievčat.
Silný vzťah s iným človekom nám môže poskytnúť voľnosť. Kde zaradiť nasledujúci postreh?
Sú ľudia, ktorí sa silou-mocou snažia v nás vzbudiť pocit viny, aj keď nie je dôvod tento pocit mať. Keď v človeku vzbudíme pocit viny, ľahšie sa s ním manipuluje. No a ako vzbudiť pocit viny? Neustále poukazovať na chyby. Ale veď máme právo robiť chyby! To je princíp učenia. Seba ľutovaním, ako sme mu ublížili, aby nás pripútal. Ohradiť opaterou – krásna zlatá klietka.
Tu sú snáď typy manilupátora a poučovateľa.
Je aj názor, že aj Cirkev takto funguje, na vzbudzovaní pocitu viny. Ale... Kto je Cirkev? My sami! Cirkev učí. Je pravda - vzbudzuje pocit viny, ale aj odpustenie. Opatruje – buduje osobnosti. Sloboda najvyšší zákon. Pán Ježiš: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba a nasleduje ma". Cirkev, ak taká bola, sklamala. Aký bol Ježiš? Manipulátor- poučovateľ, Manipulátor - trpiteľ, Manipulátor - opatrovník:
Aby sme zvládli priateľstvo a bolo viac oslobodzujúce ako obmedzujúce, je treba určiť pravidlá zaručujúce slobodu už od samého začiatku.
Pravidlá vo vzťahoch sú asi viac nepísané ako písané a je dobré ak sa môžu meniť podľa toho ako vzťahy napredujú alebo upadajú. Tie pravidlá sa zrejme odvodzujú od svetonázorovej, morálnej, sociálnej… základne, ktorú partneri nadobudli výchovou, skúsenosťou a prostredím, v ktorom sa pohybovali. Je veľmi pravdepodobné, že budú mať niečo spoločné a preto mnoho pravidiel je nepísaných, lebo sú im rovnako vlastné. Každý z nás však nie je kópia, každý je originál. Preto existujú názory a náhľady, v ktorých sa odlišujeme. A tu musí začať prebiehať dialóg a pomalé vykryštalizovanie pravidiel. Ak takýto proces prebieha, pravidlá nezväzujú a vzťah nemusí obmedzovať. Určite sú potom aj postoje, na ktorých sa nedá dohodnúť a v tom prípade je možné vážiť si názor druhého a zároveň si udržať vlastné nazeranie. Otázka je, že či takýto rozdiel v náhľade neskôr nevyústi do veľkých rozporov a až do odstredivosti vo vzťahu.
Ak sme poukázali na odstrašujúce príklady – diktátor, bude dobre uviesť niečo čo umožňuje slobodu.
Odporúča sa šesť návrhov, ako vytvárať viac priestoru.
1. Buďte opatrní s kritikou

2. Používajte jazyk prijatia
3. Podnecujte svojich priateľov k jedinečnosti
4. Umožňujte samotu
5. Nezanevierajte na iné vzťahy
6. Buďte pripravení na zmeny vo vzťahoch.
Priateľskí ľudia sa vždy usilujú vžiť do úlohy svojich milovaných.

Skrátka - je im vlastná tolerancia.
Tu hádam len povzdych:

„Keby sa tak dalo, keď máme s niekým problém, byť na chvíľu ním so všetkými jeho úspechmi i frustráciami, poznaním i nevedomosťou…“ určite by vznikalo menej konfliktov. Ale ako sa píše v Knihe Genesis, Boh nás po prvotnom hriechu zahalil.
Príklad človeka, ktorý mal túto cnosť, bol i Abraham Lincoln.
S tichým záujmom načúval názorom a predstavám rozvášnených kritikov, poradcov a karieristov, ktorí sa považovali za múdrejších než prezident. Napriek všetkému prejavoval značnú zhovievavosť. Jeden z jeho obľúbených citátov bol: „Nesúď, aby si nebol súdený." čo je veta z evanjelia. Počas občianskej vojny, keď sa pani Lincolnová ostro vyjadrovala o občanoch z Juhu, Lincoln ju napomenul: „Nekritizuj ich, Mary; sú presne takí, akí by sme boli aj my za podobných okolností."

Ak sa naučíme prijímať človeka pred sebou takého aký je, aj naše vzťahy sa značne skvalitnia. Neznamená to, že budeme so všetkým súhlasiť. Prijatie spočíva v niečom celkom inom.
V čom?
Tu je problém – čo ak ich názory nie sú v súlade s mravným kódexom?
Môže nám tu niečo napovedať skúsenosť McGinnisa:
Naučil som sa, že bez súhlasu alebo nesúhlasu s tým, čo mi pacienti povedia, môžem dať najavo, že ich prijímam, jednoducho tak, že ich počúvam. V ich výpovediach hľadám predovšetkým vyjadrenia pocitov. V liečbe sa najviac skúmajú emócie. Trebárs ženatý muž hovorí o tom, ako veľmi by chcel mať pomer s mladou ženou z učtárne. Mladík túži utiecť z domu. Matka by bola najradšej, keby nemala deti, a vzápätí sa cíti vinná za podobné poci­ty. Toto je surový materiál, ktorý získavam pri stretnutí s pacientmi. Cezeň sa usilujem pomôcť ľuďom, aby pochopili, že majú prá­vo na svoje pocity, ktoré nie sú ani dobré, ani zlé, ale že vyrozprávať sa o nich je veľmi zdravé.
Tak to bolo zo vzťahu psychoterapeuta k pacientom.
Priateľstvo je ako ovocný strom, kvitne spoločnými zážitkami a nesie plody, keď je potrebné dodať silu.
Nikto nie je ostrovom sám pre seba. Ťažko skĺbiť slobodu a tímovú prácu. Páči sa mi jednoduchá definícia – naša sloboda končí tam, kde začína sloboda druhého. Alebo so slobodou nemám obmedzovať.
Sloboda predstavuje zodpovednosť. Čím sme slobodnejší, tým nesiem na sebe väčšie bremeno zodpovednosti za seba, okolie, skutky. Sloboda môže aj zotročiť. Zotročí až do bezuzdnej anarchie. V človeku je to pnutie: byť slobodný a zároveň nebyť sám. Zo všetkého sa musí ubrať zo slobody i zo samoty.

Zásada číslo 5. Umožňujte samotu
Nesebecké priateľstvo zachováva hlbokú úctu k potrebe každého človeka mať súkromie.
Vo všetkých vzťahoch sa pohybujeme smerom k sebe a od seba. Jednou zo známok zrelého vzťahu je, že sa vieme uvoľniť, keď sa od nás priateľ na chvíľu vzdiali.
Buďte pripravení na zmeny vo vzťahoch
Antropológ Gregory Bateson bol prvý, ktorý začal rozlišovať komplementárne a symetrické typy vzťahov.
Podľa Batesona správanie medzi nerovnými partnermi je komplementárne, teda založené na autorite, predstavuje na jednej strane závislosť, na druhej starostlivosť o rodinu, podriadenosť a nadriadenosť. Termínom symetrické označil vzťahy medzi rovesníkmi. Keď použijeme jeho jazyk, naše vzťahy s deťmi sa musia zmeniť z komplementárnych na symetrické.
Nie je nevernosť len telesná, ale aj duchovná – srdcom. Príklady: Ona sa cíti dobre medzi kamarátkami a zanedbáva deti, manžela. Alebo on sa realizuje v robote, s priateľmi a vôbec nekomunikuje s rodinou. Tá je preň akoby hotelom. Môže byť aj tak, že on má priateľku s ktorou síce nemá sexuálny vzťah, ale je mu akoby dôverníčkou. Jej vyloží radosti a starosti srdca. Je manželke verný. Platí aj o manželke samozrejme.

Myšlienka THOMASA CARLYLEA:
"Vo vesmíre je jeden chrám – ľudské telo. Keď sa ho dotýkame, dotýkame sa nebies".
Naše telá sa môžu stať našimi najlepšími nástrojmi na dosiahnutie skutočnej dôvernosti s ľuďmi navôkol. Keby ste pozorovali tých, ktorí majú hlboké vzťahy, zistili by ste, že väčšina má jemne vyladený zmysel pre dotyk a používajú ho zakaždým v styku s ľuďmi. Počúvajú očami, priblížia sa počas rozhovoru k druhému človeku a často sa ho dotýkajú, aby udržali komunikáciu v srdečnej rovine.
Dotýkame sa pohľadom (uhranutie?!), čuchom, sluchom.
V 19. storočí viac ako polovica detí zomrela v prvom roku života na chorobu nazývanú marazmus, čo je grécke slovo, ktoré znamená oslabenie organizmu alebo jeho chradnutie. Podľa Montagu sa ešte v dvadsiatych rokoch 20. storočia úmrtnosť detí do veku jedného roka v rôznych amerických dojčenských ústavoch približovala ku sto percentám. Strhujúco vyznieva rozprávanie o pátraní doktora Henryho Chapina po príčinách tohto alarmujúceho javu.
Význačný newyorský pediater doktor Chapin si všimol, že deti sú umiestnené v sterilných, čistých a úhľadných izbách, ale zriedkakedy ich dvíhajú z postieľok. Preto priviedol ženy, aby brávali deti na ruky, prihovárali sa im a hladkali ich, a úmrtnosť prudko klesala.
Kto bol zodpovedný za všetky tie deti, ktoré zomreli zbytočne? Riaditelia ústavov sa riadili podľa najlepších „vedeckých" informácií, ktoré mali k dispozícii.
Skutočným vinníkom bol istý Emmett Holt starší, profesor pediatrie na Columbijskej univerzite. Holt bol autorom brožúry Opatera a stravovanie detí, ktorá vyšla prvý raz v roku 1894 a v roku 1935 sa dočkala pätnásteho vydania. V tom období bol Holt najvyššou autoritou, „doktorom Spockom" tých čias. (Dr. Benjamine McLane Spock, nar. r. 1903, americký pediater, pedagóg a autor mnohých publikácií) A práve v tejto brožúre autor nabádal matky, aby zrušili kolísky a odmietli brať deti na ruky, keď plačú, z obavy, aby ich nerozmaznali z prílišného pestovania. Nežná láskavá starostlivosť sa považovala za „nevedeckú".

Vieme, že malé deti sa bez dostatočného telesného kontaktu môžu stať podráždené a hyperaktívne. V rôznych experimentoch s normálnymi a zaostalými deťmi tie, ktoré mali častejší fyzický kontakt s rodičmi alebo opatrovateľmi, sa naučili skôr chodiť a rozprávať a mali vyššie IQ.
Howard (havard) Maxwell z Los Angeles je človekom svojej doby. A preto keď jeho štvorročná dcérka Melinda nadobudla fixáciu na rozprávku „O troch prasiatkach" a dožadovala sa, aby jej ju čítal večer čo večer, pán Maxwell, veľmi spokojný sám so sebou, nahral rozprávku na magnetofón. Keď ho Melinda najbližšie požiadala o prečítanie, jednoducho zapol magnetofón. Niekoľko večerov to fungovalo, ale jedného večera Melinda vtisla knižku do otcových rúk.
„Ale, zlatko," namietol, „predsa vieš, ako sa púšťa magnetofón."
„Viem," prikývla Melinda, „ale nemôžem mu sedieť na kolenách."
Na tomto príbehu je to tak krásne povedané – tá túžba po blízkosti, ktorú skutočne nemôže nahradiť žiadna technika. Dotyk v našom živote nemôže byť na vedľajšej koľaji, ani nemôže byť tabu, pretože je prirodzenou súčasťou nášho života.
Prehnané gestá pôsobia rovnako odpudzujúco ako prehnané rečnenie, ale keď ide o úprimné vyjadrenie náklonnosti, dotyk vás môže zblížiť s druhým človekom viac ako tisíce slov.

Sledujúc Ježiša pri kontaktoch s vidieckym ľudom Palestíny, nemožno si nevšimnúť, že sa ich neustále dotýka.
Napríklad:... „vystrel ruku a dotkol sa" malomocného (Mt 8,3).
Čo čítame u Mk 10 13 s nadpisom Ježiš a deti – Tu mu prinášali deti, aby sa ich dotkol.
U Mt 8,15 čítame: Keď bola Petrova testiná chorá, Ježiš sa „dotkol jej ruky a horúčka prestala"
Mt. 17, 7. Ježišovo premenenie – Všimli ste si, že Ježiš sa tu dotkol apoštolov?
M 7 No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: „Vstaňte a nebojte sa!“ 8 A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša.
V podstate im v strachu pomáhal svojou blízkosťou. Ježiš tiež dovolil, aby sa ho dotykali.
Mt 9 20 Vtedy k nemu odzadu pristúpila istá žena, ktorá dvanásť rokov trpela na krvotok, a dotkla sa obruby jeho odevu.
Zjavné je to, keď sa dostal do kraja pohanov. Mt. 15 34
M Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. 35 Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých 36 a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Lk 24, 39 nám vyrozprával scénku o Ježišovom zmŕtvychvstaní pri ktorej Ježiš vyzýva k dotyku:
Dotknite sa ma a presvedčte sa! Veď duch nemá mäso a kosti - a vidíte; že ja mám.“ 40 Ako to povedal, ukázal im ruky a nohy.
Tomášovi dovolí, aby sa ho dotkol v takej miere, že ako malému miništrantovi to bolo nepríjemné. Vlož prst do rán po klincoch a ruku do boku po kópií.
Muži si môžu nájsť mužské spôsoby, ako dať najavo priazeň iným mužom. Zvyknite si na podávanie rúk. Sám akt, že pristúpite k človeku do bezprostrednej blízkosti potrebnej na podanie rúk, svedčí o vašom vzťahu k nemu. Potľapkanie po chrbte, žartovné štuchnutie do brucha alebo ruka na mužovom pleci počas rozhovoru – to všetko by nemalo chýbať vo vašom slovníku priateľských gest.
Platón rozpráva mýtus o gigantoch, ktorí sa vzbúrili proti bohom a boli za trest rozseknutí na dve časti. Od toho času nie je nikto úplný človek. Jedna polovica hľadá druhú. Vyjadruje sa tým nielen príťažlivosť dvoch pohlaví, ale aj neúplnosť človeka, obmedzeného na jedno alebo druhé pohlavie. I v špekuláciách sv. Gregora Nyského alebo sv. Maxima Vyznávača sa prejavujú náznaky podobnej mienky, keď sa tvrdí, že rozdiel medzi mužom a ženou je následok prvého hriechu, že pohlavia sú onen kožený odev (porov. Gn 3, 21), do ktorého Boh obliekol Adama a Evu.
Keď Boh stvoril človeka, dal mu k dispozícii všetko, ale napriek tomu Adam nebol šťastný. Preto mu Pán stvoril ženu, ktorá je mu podobná a je jeho spoločníčkou. Preto sa dvaja ľudia hľadajú, aby boli spoločníci.
Boli tu však problémy. Nebola uznávaná rovnocennosť medzi mužom a ženou. V staroveku bol taký všeobecný názor, že je žena menejcenná ako muž, neschopná priateľstva a filozofie. Stretneme sa s ním i u cirkevných Otcov. Tzv. antiošská škola tvrdila, že iba muž je na Boží obraz, žena je na obraz muža.
Ak však ide o duchovný život, predsa sa od začiatku v Cirkvi uznáva úplná rovnoprávnosť: «Cnosť je v mužovi i v žene rovnaká,» píše Klement Alexandrijský, «platí tu rovnaké pravidlo, ako sa zachovať.» Teodoret z Cyru píše o ženách, «ktoré bojovali (duchovný boj) o nič horšie ako muži, podali nemenší dôkaz svojej rozhodnosti i vo svojej slabej prirodzenosti».
Sv. Pachomius posiela rovnaké pravidlo do ženských kláštorov. Rozdiely nerobili ani sv. Bazil, ani sv. Benedikt. Duchovný život sa podľa ich mienky povznáša nad telo a jeho rozdiely. Duch je v mužovi i v žene rovnaký. Lenže pozor! Rovnosť áno, ale nemôžeme prehliadnuť rozdielnosť. Moderní psychológovia sú však inej mienky.
Telesná láska nie je doposiaľ láska v pravom slova zmysle, je to iba náznak. Treba ju pretvárať tak, aby sa zmenila na priateľstvo ducha.
Zduchovnenie pomeru medzi mužom a ženou postupuje iba pozvoľným vývinom. Dvaja ľudia cítia podvedome, že tento ideál ešte nedosiahnu. Príroda sa ho však vzdať nemôže. K tomu, k čomu nedospeli jedni, musia dôjsť iní, budúce generácie. Sexuálna láska sa teda prejaví telesným stykom, z ktorého sa rodia deti. Je to výraz nádeje a zároveň prejav slabosti. Nedospelo sa dosial k duchovnému spojeniu. Tam, kde pomer muža a ženy dozrel do duchovnej dokonalosti, vznik a zrodenie detí je zbytočné a nemožné. Je to už, ako vraví autor, «začiatok nového veku, kde nevzniká život v čase, ale naopak, časný život sa vracia do večnosti».
Prechod z času do večnosti sa však deje v kresťanstve zvláštnym spôsobom: mučeníctvom, odriekaním. I v manželstve sa hmota vzpiera duchu a nepremôže sa inak než krížom. Soloviov osvetľuje túto myšlienku príkladom zo skutočnosti. Mních Klement Zaderhorn, ktorého životopis napísal K. L. Leontiev, bol synom evanjelického pastora v Moskve. Bol prítomný na svadobných obradoch v pravoslávnom chráme a videl, ako ženíchovi a neveste kladú na hlavy koruny. Na mladého Zaderhorna neobyčajne zapôsobil spev hymnu, v ktorom sa tieto koruny prirovnávajú ku korunám mučeníkov. Začal hlboko uvažovať o zmysle lásky, až nakoniec vstúpil do kláštora.
Manželsky styk nemôže byť iba preto, aby sa zadosťučinilo živočíšnym pudom. Je to prostriedok na to, aby sa obnovil Boží obraz v človeku. Tí, čo k tomu nedospejú, majú nádej v deťoch. Naopak tí, ktorí už k cieľu došli, žijú v čistote a pohlavnom odriekaní.
V Soloviovových myšlienkach je iste veľa osobných úvah. Hlboko kresťanský a všeobecný je však základný postoj. Nestavia proti sebe manželstvo a pohlavnú zdržanlivosť ako dva protichodné smery. Je to skôr jedna a tá istá cesta, na ktorej je niekto bližšie alebo ďalej od cieľa.


Na záver
Čo rozvíjať u muža?

vernosť, obetavosť, zmysel pre zásady, poriadok a systém, praktická činnosť a pod.
Čo by sa malo zdôrazňovať, či pestovať u ženy?
má sa dbať na osobný dôverný styk s Bohom, pocit blízkosti s nadprirodzeným svetom, duchovné materstvo, čistotu srdca, citov a pod.
 

(16. 3. 2007)

Prišla som pred polnocou k počítaču a tam na mňa čakala veselosť. Príma človek mi posiela vždy všelijaké príjemnosti v podobe obrázkov s textami, fotografií a vtipných "prípoviedok". Táto ma mimoriadne rozveselila a tak môžem dnes oslavovať narodeniny s dobrou vôľou. Vďaka Ti za darček, ktorý ma potešil a rozosmial, rozveselil, je to hodnejšie ako zlato a drahé kamene. Priateľu, rozdávaš radosť a to človeku zostáva v srdci. Tak na zdravie a nech Ťa Boh udrží dlhé roky pri zdraví tela i ducha, aby si mohol i naďalej rozdávať ľuďom radosť a veselosť. Áno, Tebe to hovorím, Václave Broži !!!  Ahojky!  Anežka - Kosačka

Jak to doopravdy bylo - muži a ženy
Jak to doopravdy bylo - muži a ženy
Nic proti nikomu, ale jak to bylo tak to je ...
Muž objevil ZBRANĚ a vynalezl LOV.
Žena objevila LOV a vynalezla KOŽICHY.
Muž objevil BARVY a vynalezl MALOVÁNÍ.
Žena objevila MALOVÁNÍ a vynalezla MAKE-UP.
Muž objevil SLOVO a vynalezl KONVERZACI.
Žena objevila KONVERZACI a vynalezla DRBY.
Muž objevil HRY a vynalezl KARTY.
Žena objevila KARTY a vynalezla ČARODĚJNICTVÍ.
Muž objevil ZEMĚDĚLSTVÍ a vynalezl JÍDLO.
Žena objevila JÍDLO a vynalezla DIETU.
Muž objevil PŘÁTELSTVÍ a vynalezl LÁSKU.
Žena objevila LÁSKU a vynalezla MANŽELSTVÍ.
Muž objevil ŽENU a vynalezl SEX.
Žena objevila SEX a vynalezla MIGRÉNU.
Muž objevil OBCHODOVÁNÍ a vynalezl PENÍZE.
Žena objevila PENÍZE a tehdy se to všechno posralo!!!

(27.2.2007)

Priateľom CB od srdca k srdcu

Lidke a Donymu Břestek ďakujem

za príjemné chvíle na stretnutí Vizovice

aj keď si s nimi nemôžem vypiť

dobrej moravskej slivovice.

 

Pohodu a radosť rozdávajú

žartujú, debatia, dobrú vôľu majú.

 

Keď sa k ním pridá Járyn Veselý,

Franta Halenkovice a Petr Zlín...

stretnutie nemá žiadnej chyby,

človek sa s nimi cíti jak v mori ryby.

 

Veselosť rozdával i Cínek Lipov,

Honza Hluk, aj Deda Dub či Malina,

ale i zakladateľ spolku Pavel Boršice

má zmysel pre stretnutia a velice rád

 

„Nočníček“ s Járynom a Frantom založil,

aby všetky starosti odložil,

veď onedloho bude desaťročnica

čo Slovácky CB spolek plápolá jak svíca.

 

Mirek Bystřice pod Lopeníkem

nešetrí úsmevom ani "smíchem",

keď sa pred ním zjaví mravenčia "stolica"

a Donymu od nej červenajú  "líca"... (ale zadné!)

Všakže... Dony... (?)

 

Na "nočník" už nechodievam, lebo na to moc rokov mám,

no "Slovácky CB Nočníček", je plný  fajn "lidiček,

ktorým rada cez priateľa Deltu pozdrav posielam

s oznamom, na cébečku ešte stále vysielam.

 

Nechodím už do kopcov tak, ako pred časom,

no mám guráž popasovať sa so zdravotným "nečasom"

nech v letnom slnovrate Honzov i Vás pozdravím

a ôsmy ročník Jánskej noci s radosťou oslávim.

 

Srdečne Vás pozývam na Jánske nočné vysielanie,

nech z Vašich sŕdc len dobro a priateľstvo planie,

nech je na kopcoch veselé šantenie i klobás opekanie,

veľa zdravia, "nočníčkári", to Vám zo srdca prajem.

 

Priatelia, pekné chvíle som s Vami prežila,

nech Vám len priateľský duch koluje v žilách.

Pozdravuje všetkých účastníkov "Nočníčka,

Vaša stará známa Osembabka Kosačka!

 Aby som nezabudla,

Jánska noc bude NA JÁNA z 23. na 24. 6. 2007.

"DoČOPUTIA", vlastne doPOČUTIA, priatelia!

 

PRIANIE od priateľa

O priateľstve možno hovoriť len tam, kde je vzájomné porozumenie. (Aristoteles)

Želám Ti zdravie, šťastie, pohodu a denne dobrú náladu,

vôkol Teba kopu detí a peňazí ako smetí.

Zrána, keď Ti slnko svitne a na tvári úsmev kvitne

náladu nech dobrú máš, veď nás toľkých rada máš...

A keď  príde ticho, noc - a noc má svoju moc... -

pokoj v duši, dušu s nebom, v našich mysliach si... a my s Tebou

Po nočnom vánku posielam Ti sen... ráno príde nový, pekný deň,

i slnko vyjde, zas vstane... spomienka na Teba v srdci zostane.

 VÝROKY, MYŠLIENKY, CITÁTY, PRÍSLOVIA O PRIATEĽSTVE

Nekráčaj predo mnou, nemusím nasledovať. Nekráčaj za mnou, nemusím viesť. Iba kráčaj vedľa mňa a buď môj priateľ. - (Albert Camus)

Priateľ je druhé ja. (Zenon z Kitia)
Priateľské služby sa neúčtujú. (České príslovie)

Priateľ sa ti pozerá do očí, nepriateľ na nohy. (Uzbecké príslovie)
Priatelia, vraví sa, sú zlodeji času. (Francis Bacon)

Priateľstvo je láska bez citu, láska priateľstvo bez rozumu. (Charles Pinot Duclos)
Priateľstvo jedného múdreho je lepšie než priateľstvo všetkých nerozumných. (Demokritos)
 

Priateľstvo musí spájať múdrosť, inak to rozbije pošetilosť. (William Shakespeare)
Priateľstvo násobí radosť a delí žiaľ. (Francis Bacon)
 

Priateľstvo neznáša ani otrokov ani pánov. Potrebuje rovnosť. (Ivan Alexandrovič Gončarov)
Priateľu Slnko, nemyslíš, že je to hlúposť na kvadrát taký krásny deň šéfovi darovať? (Jacques Prévert)

 Pri nových priateľoch nezabúdaj na starých. (Slovenské príslovie)

V priateľstve, práve tak ako v láske, bývajú často ľudia, šťastnejší vtedy, keď všeličo nevedia, ako vtedy, keď im je to známe. (François de La Rochefoucauld)

Študentka Soňa raz povedala: "Keď som tak v myšlienkach hľadala podstatu priateľstva, prišla som k záveru, že slovo je odvodené od slovesa „priať“ v tom najlepšom slova zmysle, lebo priateľ je človek, ktorý ma vníma takú aká som (i s chybami), miliónkrát mi odpustí zranenia, praje mi vždy všetko naj..., teší sa z mojich úspechov, radostí i napriek tomu, že jemu sa práve nedarí, možno prežíva opak (smútok, neúspech), neodradí ho ani diaľka, ani čas, ani moja nevšímavosť či absencia vo vzťahu. Keď inak sa nedá, aspoň v mysli mi praje a žehná. Priateľ je človek, ktorý praje bez nárokov na priateľa, priateľstvo. Samozrejme, že by malo byť obojstranné." Nádherne vyjadrená myšlienka o priateľstve...Milujeme totiž to, po čom túžime. (Aristoteles) Túžime po tom, čo potrebujeme. Boh nepotrebuje nič zvonku, pretože má všetko. Je teda šťastný sám so sebou. Láka nás to, čo je nám milé. Toho je však mnoho. Človeku je milý zisk, zábava, ale aj cnosť. Preto sú

TRI DRUHY PRIATEĽSTVA

Prvé zo zisku, druhé pre zábavu, tretie z čnosti.
Poďme k tomu prvému –
priateľstvo zo zisku. Dá sa tu hovoriť o priateľstve?
Je to skôr kamarátstvo. Nemilujú sa tu osoby, ale skôr vec, ktorú si navzájom sprostredkujú. To sú skôr obchodné vzťahy.
A TERAZ K TOMU DRUHÉMU: Do tejto kategórie by sa mohlo zaradiť aj
priateľstvo pre zábavu.
Presne tak, už to nie je len niečo obchodné, vypočítavé, ale zídenie osôb napr. pre šport, dokonca niekedy kamaráti z mokrej štvrti. Tento stupeň priateľstva by sme mohli skôr nazvať kamarátstvom. Tieto vzťahy sú nestále, rozpadnú sa, keď pominie nádej na zisk, a opadla zábava.
Ešte tu máme do tretice (
klikni na odkaz)  o priateľstve – pre cnosť.
Cnosť patrí k človeku samotnému a je stála, preto sa majú skutočne radi len ľudia cnostní. Aristoteles tvrdí, že medzi nimi musí byť určitá rovnosť, čo sa týka cností a podobnosť zmýšľania. Pytagoras odporúčal aby mali aj spoločný majetok. Takto sme trochu zašli do antiky. Niekedy sa tvrdí, že priateľstvo kvitlo iba v pohanskom svete, že kresťanstvo hlása nutnosť odpútať sa od všetkého, od príbuzných i priateľov, premáhať city a sklony. Toto síce zdokonaľuje lásku, ale
pravá láska v kresťanstve je univerzálna, široká a zahŕňa všetkých. Kresťanstvo však zdokonaľuje človeka a tým aj jeho vzťah k spoločnosti. Tieto vzťahy by však boli bez priateľstva studené a tvrdé. A kresťanstvo zušľachťuje duše. Jemná duša sa potom rada zdôverí priateľovi.

Priateľ je ten, pred kým môžeme vyliať svoje srdce, plevel i zrno, pretože vieme, že jeho nežná ruka to vezme a preoseje, aby zachovala to, čo stojí za to zachovať, zatiaľ čo zvyšok odfúkne dychom svojej láskavosti. (Anglické príslovie)
***
Príčina šťastia, ktorá pramení z nás, je silnejšia než príčina prameniaca z vecí.
***
Pretože naša vnútorná skúsenosť sa zakladá na reprodukovaní a kombinácii zmyslových vnemov, koncepcia duše bez tela sa mi zdá prázdna a zbavená zmysluplnosti" Albert Einsten.
"Etické chovanie človeka by malo sa v podstate zakladať na sympatii, vzdelaní a spoločenských vzťahoch; nie sú potrebné žiadne náboženské základy .Človek by bol naozaj na zlej ceste ak by mal byť brzdený strachom z trestu a nádejou na posmrtnú odmenu" -Albert Einstein.
Dôležité nie sú veľké veci, ktoré robíte, ale malé veci, ktoré robíte z celého srdca

***
Život na vás čaká s otvorenou náručou - aby ste spoznali, že si zaslúžite všetko dobro, ktoré má pre vás pripravené. Ponúka vám múdrosť a inteligenciu vesmíru. Život vám chce pomáhať. Dôverujte vnútornej sile, ktorá je vo vás. (Louise L. Hay)
***
Múdrosť nedostávame do daru, musíme k nej dospieť sami na konci cesty, ktorú nikto nemôže vykonať za nás ani nás jej ušetriť.
***
Existuje jedna neomylná známka, podľa ktorej môžeme poznať, kto je nám skutočne priateľom: je to spôsob, akým sa tvoj priateľ stavia k nepriateľským či nezdvorilým súdom o tebe.(Theodor W. Adorno)
***
Ak môžeš vykonať dobrý skutok, nikdy ho neodkladaj, lebo smrť sa nepýta, či človek splnil alebo nesplnil svoju povinnosť. Smrť nepozná ani priateľov ani nepriateľov.
***
Duch klamstva sa rýchlo vyčerpáva svojou prázdnotou a nedostatkom obnovy. Duchom pravdy sa všetko uvoľňuje a rozširuje.
***
Keď dôjdeš k oltáru pravdy, nájdeš tam kľačať mnohých lúdi. Ale na ceste k nemu budeš vždy celkom sám.
***
Každá vyrobená puška, každá vojnová loď spustená na vodu, každá vypálená raketa znamená v konečnom dôsledku okradnutie tých, ktorí hladujú a nemajú čo dať do úst. (Eisenhower)
***
Vyvarujme sa toho, aby sme mladému človeku predkladali úspech v obvyklom zmysle ako životný cieľ. Za úspešného človeka je považovaný každý, kto od svojich blížnych dostáva viac, než odpovedá jeho službám. Hodnotenie človeka ma vychádzať z toho, čo dáva, nie z toho, čo je schopný získať.
***
Priateľstvo, ktoré nezviazala múdrosť, môže hlúposť ľahko rozviazať (W. Shakespeare)
***
Vo vesmíre vládne len jediná sila. Táto sila nie je neutrálna - je to Duch, Sila života, Láska. Je to Zákon. Je to Boh. My sami a všetko, čo prezývame a vidíme okolo seba, je prejavom Jedinej sily. (Edgar Cayce)

"Samozrejme je lož to čo čítate o mojom náboženskom presvedčení, je to lož, ktorá sa systematicky opakuje. Neverím v žiadneho osobného boha a nikdy som to nezapieral, ale som to tvrdil vždy jasne. Ak je vo mne niečo čo možno nazvať náboženstvom, tak je to môj prekypujúci obdiv zloženia sveta do tej miery ako to naša veda môže objavovať". - Sigmund Freud ( rakúsky lekár a priekopník psychoanalýzy) (1856-1939)

Ak stratím čas ľutovaním včerajšieho rozhodnutia, vyhýbam sa tým rozhodnutiu, ktoré mám učiniť dnes.“ (Nagual Juan Matus)

„Niet vo vás ničoho, čo možno odhodiť preč. V skutočnosti, niet vo vás ničoho, čo by malo byť odhadzované. Všetko je sila a táto sila ste vy! Dokonca aj to, čo je vo vás zlé, je súčasťou vašej sily, a ak máte zmeniť to, čo hnije na kompost, nemôžete si dovoliť byť separatívni...“ (Nagal Théun Mares)

My ľudia poznáme mnoho kategórií ľudí. Bielych, čiernych, veriacich, neveriacich, spravodlivých, hriešnikov, heterosexuálov, homosexuálov, úspešných i neúspešných... Boh pozná iba jednu kategóriu - ľudí, ktorých treba milovať, pretože sú. (P.Rosso)

Človek nie je ostrovom samým pre seba

Maj v nenávisti rýchly hovor, aby si nechybil, lebo potom nasleduje ľútosť. (Bias z Prieny)

Malá láska sa časom zmení v priateľstvo, veľká v nenávisť. (Edmondo De Amicis)

Málo priateľstiev by zostalo, keby každý vedel, čo o ňom za chrbtom hovorí jeho priateľ. (Blaise Pascal)

---------------------------------------------------------------------------------------

Vernému priateľovi sa nič nevyrovná.

POVEDZ MI AKÉHO MÁŠ PRIATEĽA A JA TI POVIEM KTO SI (3.11.006)

Myšlienka: "Niet nič strašnejšie na svete, ako činorodá nevedomosť a tuposť. Práve toto je najväčším zlom tohoto sveta." (Anežka Vražbová)

Nikto nie je dokonalý a ani nemôže byť. Každý sme nejaký, treba sa pozrieť na veci z iného uhla pohľadu a brať to na vedomie a pri návale emócii treba zadržať nie sedem krát, ale 77 krát a aj odpúšťať tak treba. Emócie nám pomáhajú odventilovať vnútorné napätie, slúžia nám, tak je v našej moci ovládať ich vtedy, keď nie je žiadúce, aby vyšli na povrch a uvoľniť ich vtedy, keď na to je chvíľa. Môžeš to urobiť pri čistení WC, či v izbe v ktorej si sám a bez svedkov a podobne a vtedy asi zanadávaj "do traktorov" (Boh predsa nie je traktor) všetkým beštiám a slabostiam, nedokonalostiam ľudí, ktorí Ti ubližujú. Potom to už v kľude povedz svojmu Bohu do uška, čo Ťa naštvalo a že vieš o tom, že i Ty si vo svojom živote tak naštval X krát mnohých ľudí... teraz si však nikomu neublížil, lebo si zadržal svoje emócie a vybil si si ich v samote so svojim Bohom, nech Ti to odpustí a pomáha Ti udržať zdravý rozum v každej ťažkej chvíli života a ovládať všetky výbuchy ľútosti, hnevu nad nespravodlivosťou ľudskou a celého tohoto "poondiatého" sveta.

Ľudia si aj tak myslia len to, čo chcú. Tak toto je len na Tebe priateľu, aby si sa s tým popasoval a pracoval na sebe a sebaovládaní. Trápi Ťa, že si ľudia budú o Tebe myslieť len to najhoršie, že Ťa označili za tyrana,hoci to tak nebolo a nie je? Zlý chýr sa rýchlo roznesie medzi ľuďmi a vlečie sa za človekom ako tieň. Nuž, tak či onak, zvykni si na to, že tieň pôjde všade s Tebou a ľuďom je jedno, či to je na základe faktov alebo nie, hovoria, lebo iné nevedia, nič iné sa nenaučili (teda rozmýšľať, overovať a až potom hovoriť), česť výnimkám. tak to je. Zostane Ti iba prijať daný stav veci, holý fakt a nesnaž sa o to, aby si mysleli niečo iné, to čo chceš, aby si mysleli. Ľudia si budú VŽDY myslieť len to, čo si myslieť chcú a takisto hovoriť čo chcú. Ber, prosím, tento holý fakt na vedomie.

Mrzí Ťa, že matka plače a neovláda slzy, keď Ťa vidí neslobodného a opantaného zmyjami, čo si nikdy nechcel? Keď je matka matkou, slzy idú samé prúdom, vylievajú z vnútra človeka predsa strach s obavami, žiaľ, bolesť, smútok i hnev nad nespravodlivosťou, ktorá postihla jej dieťa. A keď si spomenula ako si rástol, šantil, koľké noci pri Tvojej postieľke prebdela v Tvojich chorobách, ako si rástol a vždy bol slušný a úslužný, ako si miništroval v kostole až do dospelosti, ako si chcel študovať teológiu... a teraz Ťa vidí takéhoto neslobodného a súdeného... každá matka by zaplakala... Rozpomeň sa, Matka Mária kráčala s Kristom na Kalváriu a stála pod krížom, prežívala s Ním všetko utrpenie a plakala krvavé slzy... toto právo matke nemôže nikto vziať a ani si ho vziať nedá. Nemôžeš svojej matke brániť v prejavení emócií a bôľu, brániť jej v tom, aby stála pri Tebe v ťažkej chvíli Tvojho života, keď jej srdce puká od žiaľu. Kristus Matku Máriu neodháňal od seba, keď ho mučili, križovali a zabili. Visiaci na kríži jej ponúkol druhého syna, jedného verného z učeníkov, aby mu bola Matkou, aby prijala do srdca toho, ktorý bude po Jeho telesnej smrti šíriť Jeho učenie Lásky, cesty k Bohu a k večnosti.

Viera Tvojej matky v Tvoju nevinu a spravodlivosť bola taká, že ani nechcela počuť o tom, že Ťa iní odsúdia. nestalo sa tak, no verí Ti ďalej a aj v Teba. Bude sa trápiť či sa Ti to páči alebo nepáči, bude plakať slzy krvavé ako ronila Matka Mária pod krížom na Kalvárii... Taký je osud matiek. Všade jej chýbaš, všade vidí Tvoje ruky, ktoré jej pomáhali v každodennom živote raz opraviť elektrický sporák, raz bojler, inokedy porýľovali malú záhradku za domom, priniesli jej ťažký nákup, či vymenili spálené poistky... a všade jej chýba Tvoja prítomnosť, chvíle, keď si prišiel a priniesol so sebou slnko do duše spolu s vtipkovaním a radosťou. Taký je osud matky, zadrž... nehovor jej, nech neplače, že sa na ňu ľudia dívajú... ona nevidí ľudí, vidí svojho nešťastného syna v neslobode... zadrž, nedohováraj jej, aby nahlas neplakala, keď jej ide puknúť srdce vidiac Ťa odsudzovaného a pritom vie, že si nevinný... S tým nemôžeš nič urobiť, je to tak a nie inak, Prijmi to ako holý fakt života. Pravá matka sa svojho dieťaťa nikdy nezbaví!

Tvoja nedôvera. Zaiste, zamrzela ma Tvoja nedôvera voči mojej osobe, no máš na ňu právo, nie každý dokáže byť otvorená kniha ako som ja osobne. Nezískala som si Tvoju dôveru? Nezískala, Preto Ťa predsa nebudem odsudzovať a zavrhovať. Iba by som ukázala vlastnú nezrelosť ducha. Zamrzelo ma to, že som nedokázala prevaliť predsudky a bariéru akú si mal postavenú pred dvierkami svojho srdca. Neveril si mi, nedôveroval si mi... veľa si si vytrpel a nosil si svoje utrpenie v sebe ako tajomstvo toľké roky. Musel si byť stále v strehu a v obavách, aby to iní na Tebe nepoznali, nosil si v sebe strach, že Tvoje utrpenie, ktoré prežívaš so zmyjou na hrudi, vyjde na povrch a ľudia Ťa budú ľutovať, odsudzovať, súdiť, že si Ťa nebudú vážiť, nebudú Ti veriť... Naopak, človeku sa chce pritiahnuť Tvoju hlavu na hruď, pohladiť Ti vlasy a upokojiť Tvoje ubolené, nešťastné srdce... Zamrzelo ma, že som viac pozornosti nevenovala Tvojej osobe a nedokázala som v Tebe prevaliť bariéru nedôvery a predsudkov, aby si skôr vyšiel von zo seba a neniesol toľké utrpenie sám... tak toto ma zamrzelo a mrzí a nie že by som Ťa súdila a odsudzovala.

Priateľu, snaž sa "zabudnúť" na zlo na Tebe páchané, snaž sa vymazávať to zo srdca a pamäte tak, aby si nezabudol vziať si z toho poučenie pre budúcnosť a choď ďalej dopredu. no skôr ako sa tak stane, vyjasni si všetko čo sa udialo  v minulosti, prehodnoť svoje konanie a myslenie a hlavne, prijmi daný stav taký, aký je, prijmi svoj tieň, je Tvoj a je jedno čo si kto myslí alebo hovorí teraz o Tebe a Tvojom tieni. Klamal si ma skrývajúc predomnou skutkovú podstatu svojho trápenia a utrpenia? No tak si klamal a skrýval, nechcel si, aby som to vedela, Bál si sa z mojej strany ľutovania Tvojej osoby...  Nuž ale s tým môžeš len Ty sám niečo urobiť. Teraz to už viem no neodsúdila som Ťa a ani nesúdim, veď predsa Ty sám si sa odsúdil, tak prečo by som Ťa ešte mala súdiť ja? Máš slobodnú vôľu a Ty rozhoduješ o tom, komu prejavíš dôveru a komu nie.  Odsúdil si sa do ulity mlčania a klamstiev a to Ťa roky trápilo, žralo vo vnútri ako červ, hrýzlo Ťa svedomie, že si neúprimný voči mojej osobe a každému s kým komunikuješ, dokonca aj k svojej matke. Sám seba si odsúdil, tak prečo by som Ťa ja mala odsudzovať a súdiť? To je zásadná otázka. (Tam, kde iní súdia, ja si kladiem otázku.)

Niet dôvodu, aby som menila zásadné a podtsatné veci. Je isté, že ja osobne nemám dôvod, aby som sa menila a mala iný meter na človeka trpiaceho nedôverou k mojej osobe. Nemyslíš, že by som bola tupá ako bambus, ak by som to robila? Hovorí sa: "Kto zradil raz, bude zrádzať stále a celý život." Tri krát kohút zakikiríkal a Kristus bol tri krát zapretý. Niet kohúta na kikiríkanie, zostanem sama sebou, nech robíš a konáš čo chceš a ktokoľvek z ľudí a môžeš klamať koľko chceš, nie mňa klameš, ale v zásade a podstate klameš a zavádzaš sám seba. Mňa akurát zamrzí to, že si zbytočne vyrábaš a robíš problémy a peklo sám sebe a odmietaš sa "prebudiť." Veď jedna lož plodí ďalšiu lož a do lží sa dá zapliesť, no fakty s pravdou aj tak vyjdu na povrch, vďaka Bohu, že je to tak. Si lajdák na seba samého. Mal si vybaviť doklady a neurobil si to, ale keď bolo treba niekomu opraviť dvojplatňu na varenie, to si hneď utekal... a pritom Ti uškodilo práve to, že si si doklady nevybavil. Sám seba nemáš rád a presviedčaš seba, že iných musíš mať rád, milovať ich, starať sa o nich, pomáhať im a niesť za nich zodpovednosť a na úkor seba. Seba nemáš rád! Prečo? Konečne si vyjasni svoju minulosť a vezmi sám seba na milosť, pre Boha živého.

Hovorím Ti otvorene, najprv si Ty a Tvoja duša, Tvoj duchovný svet, Tvoje myslenie, potom je kopa hnoja, potom veľký járok, potom rodina a potom tí ostatní, s ktorými sa už môžeš deliť, keď máš jasno v sebe samom a máš sa rád, vážiš si sám seba a z dobrého srdca kráčaš k iným ľuďom. To je otázkou myslenia, presvedčenia, povahy, charakteru, odhodlania byť sám sebou a žiť svoj život v prvom rade pre seba a svoju rodinu a potom i pre iných ľudí. Dobre vieš, že mám ciťáky a tie ma neklamú, vnímala som a cítila, že niečo nie je s Tebou v poriadku a aj som Ti to priamo povedala, na to sa iste pamätáš, lebo si si vtedy intenzívne vymýšľal "báchorky" a prichytila som Ťa pri lži, vzápätí si si vymyslel ďalšiu a otvorene som Ti povedala, že ma to nezaujíma, lebo klameš sám seba a nie mňa, lebo sa Ti oklamať nedám.

Si na dne a môžeš sa porozhliadnuť okolo seba a aj nad seba. Cítiš, že to nie je miesto, kde by si chcel zostať? Dotkol sa Ťa NIHIL, ničota a tu je práve tá chvíľa, aj to pravé miesto, kedy je pred Tebou rozhodnutie, aby si vstal a poobzeral sa okolo, aby si sa vysporiadal s tým, čo je za Tebou a prijal to za svoje. Môžeš vykročiť dopredu a na všetky svetové strany, máš na výber, máš možnosti vykročiť kde chceš, aj so svojim tieňom. V strede dna máš slnko presne nad hlavou, vtedy nie je okolo Teba žiadny tieň... Tak čo priateľu, byť či nebyť? Hovoríš si: - "Som na dne, obzriem sa a za mnou je tieň a tma" - je to Tvoj tieň a Tvoja tma a aj bude, kdekoľvek sa pohneš. Tvoj tieň ide všade s Tebou, nezbavíš sa ho, už len vykročiť z tmy na svetlo, otvoriť srdce pravde a faktom a nezabudnúť na dno a tmu. Slnko svieti na každého rovnalo.

Predstav si opicu na skale, aký za sebou vrhá tieň. I tá skala. A nič sa nedeje, opica si pobehuje, poskakuje a skala stojí na svojom mieste stále rovnako. nevedia o tieni a tme "ani len ten prd makový". A hľa, človek, vidí tieň, má možnosť vedome vykročiť ktorýmkoľvek smerom na rozdiel od opice a kameňa. Má rozum a vedomie, má cit... má to, čo nemá celá príroda a vesmír. On totiž dáva všetkému život hovorením a preciťovaním, prežívaním. Čo by bola príroda bez človeka? On ju ospieva, on ju vidí a on o nej hovorí... Preber sa, priateľu, je to fantastické, že si človekom.

Minulosť je za Tebou, prítomnosťou si tvoríš svoju budúcnosť, pohni sa z dna, vstaň, obzri sa, postav sa aj na špičky nôh, vyskoč si a choď, kráčaj, stúpaj hore k svetlu nad hlavou, "chrápanie nechaj hnilým lasiciam". Už vieš aké to je nechcieť žiť, horšie od toho je nemôcť žiť. Tak už sa netráp, nenič sa, prijmi danosti aké sú, bojuj o svoj život a choď ďalej dopredu za svetlom, vrhaj tieň za seba, je Tvoj predsa! Už vieš aké to je byť na dne... sme na jednej lodi všetci bez rozdielu. Po vysporiadaní sa s minulosťou choď svojou vlastnou cestou bez ohľadu čo si kto myslí alebo o Tebe hovorí. Na vďaku k rodine nikdy nezabúdať, no nedať si riadiť svoj život nikomu! Ani matke nie, no ber na vedomie všetko dobro čo k Tebe od nej prúdi, aby sa Ti stalo svetielkom pri putovaní životom. Tvoje rozhodnutie je tým čo zaváži a nasmeruje Tvoje kroky, Je to Tvoja vec a Tvojho Boha v srdci. Na to neradno zabúdať a denne Bohu ďakovať.

Schizofrénia - Doteraz si hovoril inak rodine, inak priateľom, inak známym, inak náhodným kamarátom... V takomto konaní je istá schizofrénia a ako iste vieš, schizofrénia je duševná choroba. Je veľmi veľa ľudí takto chorých, duše majú choré. Už len to si vezmi, ako my, Slováci, konáme: keď je človek doma, hovorí o práci, čo zlé urobil šéf, kolega a čo ho v práci čaká, keď je človek v práci, hovorí o tom, čo je doma s rodinou, či nezabudli vypnúť sporák, svetlo v izbe a podobne a keď je na dovolenke, tak hovorí o tom, akú dovolenku prežil pred pár rokmi kdesi pri mori či v horách. NIKDY nie je tam, kde je a aj MÁ BYŤ! A to je schizofrenický stav, únik z reality, je duchom neprítomný, nie je na mieste na ktorom je a má byť a nie je ani v situácii, kde má byť činný a tvoriť hodnoty i svoju budúcnosť. Len sa započúvaj ako ľudia komunikujú a o čom hovoria a kde... Nie si teda žiadnou výnimkou z tohoto chorého slovenského pravidla, no keď si to uvedomíš a vieš už o tom, múdrejšie je pracovať na sebe a byť priamy, otvorený, bez akýchkoľvek lží a skrývačiek. To nie každý dokáže (opísala som ako to funguje medzi ľuďmi v tomto smere),stojí to zato a vymkneš sa zo šedého priemeru, pohneš sa dopredu i bližšie k svetlu a budeš sám sebou, budeš to Ty, keďže Tvoj uhol pohľadu už nebude s klapkami na očiach, ale z nadľadu nad vecami a aj nad sebou, lebo zvíťazíš nad priemerom a lenivosťou ducha. V jednoduchosti je krása a byť jednoduchým, otvoreným, úprimným človekom, to chce odvahu a nepristupovanie na rôzne "nekalé či schizofrenické hry" iných ľudí.

Zákon akcie a reakcie funguje s nami či bez nás. Čo zaseješ, to aj zožneš. V každom prípade trpezlivá komunikácia človeka s človekom je plnohodnotným spojivom, ktoré zbližuje. Mlčanie, ignorácia, kričanie, emotívne výbuchy, podráždené reakcie na slabosti a nedostatky iných ľudí (a každý z nás má slabosti, nedostatky povahy, charakteru, výchovy atď.) vždy rozdeľuje a odcudzuje ľudí. Tak to funguje na báze akcie a reakcie, sejby a žatvy. Zákon prírody sa nepýta, či to bolo zasiate vedome alebo nevedome. Funguje to i tak, že to, čo človek CHCE, to sa mu vzdiaľuje a to, čo človek NECHCE, to sa na neho lepí, ale po čom túži a čo od Boha vytrvalo vyprosuje, prichádza a plní sa časom a poctivou prácou na sebe samom.

Čo sa tají v tme ducha... Už som ti písala úvahu o tajomstvách... V knihe kníh je napísané niečo v tomto zmysle: "O tom, o čom sa šušká v tme a čo sa tají, budú vykrikovať zo striech domov." Nič na svete nemôže byť tak utajené, aby to aby sa to neprezvedelo a nebolo to vykričané zo striech domov. To, čo si chcel si predomnou utajiť o sebe bolo vykričané zo striech domov... a zaplietol si sa do klamstiev a lží celkom zbytočne. Pravda o človeku funkčná cez tisícročia... verím, že to berieš na vedomie a nebudeš naďalej zaťažovať svoje svedomie. Zachovaj si svoju pravú tvár, konečne môžeš byť sám sebou a žiť svoj život , keď splatíš dlhy minulosti, ktorú si žil, keď zožneš úrodu, ktorú si zasial. verím tomu, že z teba spadol veľký balvan a Tvoje budúcnosť bude prijateľná na takú mieru, aby si sa usmieval na ľudí a svet okolo seba a mal radosť z toho, že ťa Boh zachoval pri živote. Bor sa s prekážkami, bojuj o svoj plnohodnotný budúci život a zahoď masky, ktoré si doposiaľ nosil na tvári. Dôveruj a preveruj a za žiadnou ľudskou pravdou sa nehrň, pravda ničí človeka ako si zistil. Boh je PRAVDA.

Nie tituly robia človeka človekom a hlavne človeka v človeku, ale vnímavosť, citlivosť, hĺbavé myslenie, tichosť, rozmýšľanie, A k tomuto má každý súdny človek prístup, je to v každom z nás, pokiaľ v tichosti pozorne  počúvame tichý šepot vlastného svedomia (Boha vo svojom srdci) a konáme ako nám svedomie našepkáva. V jednej piesni sa spieva: "zabúdaj, zabúdaj...." Na zlo sa nesmie zabudnúť, zlo možno postupne konaním dobra odsunúť na vedľajšiu koľaj a tvorbou nového a krajšieho, pnohodnotného života sa zlu nevenuje žiadna pozornosť, prosto odplynie do úzadia až tzv. zabudnutia. Keď si dieťa popáli ruku na sporáku, druhý krát ju tam nepriloží, aby sa znovu popálilo. Negatívna skúsenosť sa nesmie zabudnúť, aby človek opakovane nerobil tie isté chyby, pretože sa to s človekom môže skončiť veľmi zle a niekedy aj smrťou. Keď konaním dobra pomaly odplýva do úzadia zlo, po čase človek môže hovoriť bez bolesti v srdci o tom, čo mu veľmi ublížilo, ako o "veci", no už prežitej, poznanej a pochopenej.

"ZMENA TEŠÍ".Pýtaš sa, či som nezmenila na Teba názor po tom všetkom, čo som sa dozvedela "z kričania zo striech." Nuž, priateľu, napriek tomu, že si narobil kopu hlúpostí, čo som intuitívne cítila, nie som tu na to, aby som súdila a odsudzovala, zatracovala a hnevala sa, že si sa správal ku mne ako k nepriateľovi. Už pri prvom Tvojom klamstve, pri ktorom som Ťa prichytila, som mohla povedať, "aby si šiel na raky" a viac s Tebou nekomunikovať, takže o čo ide? Veď si sám sebe toľko naubližoval a to by som mala teraz na Tvoj vzor urobiť a ubližovať Ti zato, že si porobil sprostosti a seba toľké roky ničil? Nezmenila som žiadny názor, nemám čo meniť, keďže ľudí beriem takých, akí sú a časom i rokmi sa len vyfarbujú a pre mňa to je pri ľuďoch iba otázkou času, aby sa vyfarbili. Aj Ty si sa predsa vyfarbil, si taký, aký si, tak prečo by som mala meniť názor, poprípade sa hnevať? Cicero povedal najkratší, najkrajší  a obsahom najplnší výrok platný nadčasovo cez tisícročia: "ZMENA TEŠÍ." Nuž, v každej zmene je život a život mám rada, Zmeníš sa... budem Ťa stále brať takého, aký si. Nezmeníš sa? Takisto Ťa budem brať takého aký si... nevidím dôvod na zmenu názoru na Teba, keď mám takýto názor na človeka,a si predsa človek, o čom Ti píšem. Nemením v zásadnom a pre môj život podstatnom, človek je tvor nedokonalý, má chyby i slabosti a keďže JA som človek - TY si človek a máme rovnako chyby i slabosti...a každý trpí, nesie si svoj kríž... nie priateľu, nie som tu nato, aby som pridávala ťarchu krížu toho druhého... tým si ja svoje svedomie neobťažím. Som sama sebou a pokiaľ využiješ a použiješ čokoľvek proti mne, obťažíš svoje svedomie. Som a budem takou akou som, priamou, otvorenou a neskrývajúcou sa za masky. Je len na Tebe, ako naložíš s dôverou do Teba vloženou. A nemusíme sa v budúcnosti vôbec stretnúť, ani vidieť a komunikovať spolu, verím, že zmena bude aj Teba tešiť, hlavne zmena k lepšiemu, v čo verím. nenadarmo sa hovorí: "Čím horšie, tým lepšie" - pre Teba, aby si sa prebral a konečne žil svoj život.

Na záver konštatovanie: Nie ja strácam priateľov, ku ktorým som priama, otvorená a úprimná, ale priatelia môžu stratiť mňa. Nebude im mať kto otvorene a priamo povedať "in medias res" o veci, veciach. To ber na vedomie.

P.S.

Jemná duša kresťana sa rada zdôverí priateľovi. Správal si sa roky k sebe nekresťansky tvrdo a tým aj k iným, to si treba uvedomiť. Jemná duša kresťana sa rada zdôverí priateľovi.

 

Moje
webové stránky 
 Cezmín:
http://cezmin.wz.cz 
Cezmín : http://cezmin.wz.sk
 Vianoce: http://vianocesk.szm.com
 Svadba:
http://svadbask.unas.cz  
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org  
 Čas Vianoc:
http://vianocesk.wz.cz
  
 Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
  
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org 
 
 Jánska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz 
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz 
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org 
Slovania: http://slovania.czweb.org/ 
 Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org  
 Moji psíkovia:
http://mikinka.czweb.org   
  Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz 
Veľkonočné sviatky: http://velkanoc.czweb.org 
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz 
 Cezmín ker  a alias:
http://cezmin.czweb.org  
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz  
 Horné Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 
 Rádioamatérstvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz/ 
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz 
 CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK Chlebany:
http://cbrsk.euweb.cz
Blog Jánska noc a iné:
http://www.cbjanskanoc.webovastranka.sk

Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
 Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk
 Sedmičkári:
http://rannisedmicka.wz.cz
 Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org
 
 Späť | Obnoviť | Dopredu
 

 

by Cezmín Slovakia 2007 http://seniorka.szm.com