wz


 Cezmín

Rozlíšenie: 1280 x 1024; Stránka je vytvorená pre Internet Exploer 4.0 a viac a Mozilla Firefox,
na podporu hudby nainštalovať:
QuickTime player

VITAJTE, ČÍTAJTE! Prajem Vám pohodu tela, pokoj duše, radosť v mysli a lásku v srdci!

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

  Blúdim po bludišti opustených duší,
V šedých kamenných chodbách,
Ľúbezný hlas Rusalky vkráda sa do uší...
Stojím sám v železných okovách.

„Oslie uši“

MIDAS

V Malej Ázii vo Frýgii vládol pred dávnymi časmi kráľ Midas, veľký ctiteľ boha Dionýza. Býval vo skvelom hrade a bol nesmierne bohatý. Sám si o sebe myslel, že je aj nesmierne šikovný, že všetkému rozumie a o všetkom vie najlepšie rozhodnúť iba on. A ako to už býva, pretože bol kráľom a mal moc, nik mu jeho namyslenosť nevyvracal.
Raz priviedli roľníci ku kráľovi opitého starca, ktorý sa sotva držal na nohách. Žalovali na neho, že ho vraj našli v kráľovských viniciach, ako trhá najkrajšie a najväčšie strapce. Nemuseli ani žalovať. Holohlavý, od pitia hrubý starec mal bradu i ruky pofŕkané šťavou zrelého hrozna, i na zelenom venci na hlave mal tmavé kropaje a veniec bol celý dokrkvaný.
Midas ihneď poznal v starcovi Dionýzovho druha Siléna. Silenos patril do družiny veselého boha. Kedysi Dionýza ako malého chlapca vychoval a od tých čias ho neopúšťal. Kráľ Midas slávne a s radosťou privítal vzácneho hosťa. Rozkázal pripraviť najlepšie jedlá, doniesť mechy najznamenitejšieho vína a zvolal pevcov a
hudobníkov, aby na slávnostnej hostine spievali a hrali. Desať dní a desať nocí hodoval Silenos s kráľom a pozvanými hosťami. Strieborné čaše za celý ten čas nevysýchali a namiesto vína miešaného s vodou pilo sa nemiešané a to nútilo všetkých hostí do smiechu a veselosti. Služobníci udržovali po desať dní plamene na ohniskách a ražne nemali čas vychladnúť. Stoly sa prehýbali a praskali pod ťarchou plných mís a celý palác bzučal ako úľ a vo dne i v noci sa niesli z kráľovského sídla zvuky píšťal a lýry a veselý spev. Na jedenásty deň zostavil kráľ z rozjarených hodovníkov sprievod. Silénovi daroval osla, lebo vedel, že Silenos najradšej jazdí na oslovi. Ostatní sprevádzali milého hosťa na koňoch, na vozoch i pešky s jasotom a so spevom vyšli do susednej krajiny, kde sa vtedy Dionýzos zdržiaval.
Stretli boha Dionýza, vezúceho sa na zlatom voze, ktorý ťahali tigre. Hľadal svojho pestúna Silena. Potešilo ho, keď zbadal Silená v takom slávnom sprievode na oslovi ovenčenom lístím a kvetmi.
“Želaj si, čo chceš,” zvolal boh na kráľa, “za túto službu ti splním želanie. Aký dar by si chcel?”
Midas sa poklonil Dionýzovi a zatváril sa, ako najprefíkanejšie vedel. “Ach, urob, nech sa všetko, čoho sa dotknem, premení na zlato. ”Dionýzos sa usmial kráľovmu želaniu a povedal:
“Mohol si si, kráľ, zvoliť lepší dar. Splní sa ti, čo si si želal.”
Midas sa vracal šťastný domov. Chválil si svoju prefíkanosť. Nikdy nebude na svete bohatšieho kráľa ako on. Nedočkavo skúša už cestou, či je pravda, čo mu boh sľúbil. Ulomí zo stromu snietku, a sotva verí očiam. Snietka aj s lístkami žlto zažiari, je z rýdzeho zlata. Zodvihne zo zeme kameň, a v dlani drží trblietajúce sa zlato. Dotkne sa hrudy hliny, a hruda je zo zlata. Ide okolo poľa, utrhne niekoľko zrelých klasov, a medzi prstami mu zazvoní zlato. Prechádza kráľovskou záhradou, natiahne ruku za jablkom, a do dlane mu vkĺzne zlaté jablko.
Bez seba od šťastia beží Midas do hradu, a sotva sa dotkne dverí, zalesknú sa zlatom. Odhrnie záves, a záves stuhne v zlatú stenu. Prikáže vystrojiť bohatú hostinu. Omýva si ruky a s blaženým úsmevom pozoruje, ako mu pomedzi prsty preteká tekuté zlato. Sadne si za stôl a vezme do ruky chlieb. Ale kým donesie krajec k ústam, drží v prstoch namiesto chleba kúsok rýdzeho zlata. Siahne na pečienku, pečené mäso sa zatrblieta a premení sa na zlato. Nuž zavolá si kráľ služobníkov a chce sa dať nimi kŕmiť. Služobníci mu dajú pokrm k ústam, a keď sa mu pokrm dotkne perí, už mu medzi zubami zazvoní zlato. Aj víno mu hustne v ústach na zlato. Uprostred množstva zlata sa kráľa zmocní des. Hrozí sa svojho želania a vidí, ako ho obchádza číhajúca smrť. Umrie od hladu a smädu.
Chveje sa od strachu a rýchle dá osedlať koňa. Letí cvalom za Dionýzom a zdesený pozoruje, ako sa mu uzda v prstoch mení na zlato. Veselý spev mu označil miesto, kde spočinul Dionýzos so svojím zástupom. Midas zoskočil z koňa a padol pred bohom na kolená: “Odpusť mi, milostivý Dionýzos, moje želanie,” nariekal pred bohom, “a zbav ma utrpenia!”
Dionýzos sa nad nešťastným kráľom zľutoval a poradil mu:
“Choď k rieke Paktolu a ponor sa celý do jej vĺn. Tak zmyješ zo seba nešťastné želanie.
Midas nemeškal a ponáhľal sa k rieke, celý sa do nej pohrúžil a umyl si aj hlavu a vlasy. Od tých čias nachádzali ľudia v rieke zlatý piesok a hovorili o nej, že je zlatonosná.
Kráľ bol rád, že sa zbavil hrozného daru, a zlato už nechcel ani vidieť. Radšej sa prechádzal po lúkach a hájoch a načúval, ako Pán, boh pastvín a ochranca čried, hrá na syrinx, na trstinovú píšťalu. Kozonohý, rohatý boh Pán, celý pokrytý srsťou, poskakoval po lesoch, naháňal Nymfy a plašil pocestných. A keď si sadol do tieňa stromu, pískal si na sedempíšťaľový nástroj samé veselé pesničky. Tie sa kráľovi nadovšetko páčili.
Pán videl, ako sa jeho pesničky páčia, a začal si namýšľať, že hrá lepšie než vodca múz Apolón. Vyzval preto božstvo pohoria Tmolos, aby rozsúdilo, kto hrá lepšie, on, alebo Apolón.
Tmolos privolil a odhrnul si z obrovských uší vetvy prastarých stromov. Najprv zahral boh Pán divú pesničku. Na okraji lesa stál kráľ Midas a s potešením načúval zvukom píšťal, ktoré sa prekrikovali ako štebotavé hlasy vtákov, hvízdali ako vietor v skalách a poskakovali vzduchom ako vlnky riek po kameňoch.
Pán dohral a Tmolos vyzval boha Apolóna. Apolón si odhrnul purpurové rúcho a ľavicou uchopil nádhernú lýru. Mäkko udrel do strún a struny začali lahodne spievať. Stíchnutým večerom sa niesli k nebu sladké tóny, akoby sa vynášali na jemných strieborných perutiach.
Dojatý Tmolos vyzval Pána, aby sklonil pred Apolónovou lýrou svoj syrinx. Apolónove nebeské pesničky zvíťazili nad Pánovými pesničkami.
Midas s nevôľou prijal rozsudok. Pretože si myslel, že všetko rozumie a že je povolaný o všetkom rozhodovať, vyhŕkol: “To nie je možné. Pánova pesnička je stokrát krajšia. Mne sa páči. A keď sa páči, iste je lepšia. Nemám azda uši?”
Popudený Apolón pristúpil ku kráľovi a chytil mu uši do prstov. Uši hneď začali meniť tvar, pretiahli sa a pokryli belavou srsťou.
“Teraz máš uši, aké ti patria,” povedal rozhnevaný boh a zmizol.
Midas si siahol na hlavu a nahmatal si dlhé oslie uši. Neskoro ľutoval, že sa plietol do sporu, ktorému nerozumel. Bežal domov a oslie uši ho tlkli po hlave.
Doma si zaviazal na hlavu veľký turban a schoval pod ním uši. Ale po čase mu narástli také dlhé vlasy, že ich nemohol zložiť pod turban. Tu si zavolal služobníka, ktorý mu vždy strihal vlasy, a odhalil mu svoje tajomstvo.
“Teraz vieme o tom smutnom tajomstve iba my dvaja,” povedal Midas služobníkovi. “Nikomu to neprezraď! Zaplatil by si mi za to životom.”
Služobník sa triasol na celom tele, bál sa niekomu prezradiť, čo videl kráľovi na hlave. Ale tajomstvo ho ťažilo, priveľmi ťažilo, než aby ho mohol uniesť. Uvažoval a uvažoval, ako by sa tej ťarchy zbavil, a potom mu v noci, keď nemohol spať, prišlo čosi na um.
Zrána si vyšiel za mesto k rieke a na osamelom mieste vyhĺbil do zeme jamku a zašeptal do nej:
“Kráľ Midas má oslie uši.”
Jamku zase prikryl hlinou a nazdával sa, že tak naveky pochoval svoje tajomstvo. Odľahlo mu. Spokojne sa vrátil do mesta a od tej chvíle ho už nič neťažilo. Kráľa chodil strihať ako prv.
Do roka na tom mieste pri rieke vyrástla hustá šachorina, a keď sa do nej oprel vietor, šumela a šeptala:
“Kráľ Midas má oslie uši.”

Tak sa o kráľovom tajomstve dozvedeli všetci ľudia. Konečne raz označili bohovia hlúposť zjavným znamením, mysleli si ľudia s uspokojením. Ale, žiaľ, nie každého hlúpeho namyslenca obdarí Apolón takým veľkolepým darom.
(To by po svete behali miliardy ľudí s oslími ušami!!!)

Kráľ Mídás

Uložia spať sa tvory, ľudia,
Múdrejšie ráno večera.
So smiechom zavčas Mída budia,
Čeliadka si ho doberá.

Nechápe, chudák, čo sa deje...
Tvár svoju uzrie vo vode...
Zhrozí sa. V mihu odokreje -
K poddaným veď tak nepôjde...

Ostýcha kráľ sa živých tvorov,
Rumeň mu líca prepýri.
V obetu dal by tisíc volov,
Nieto však Boha od lýry...

Trčia mu z hlavy oslie uši.
Somársky nimi zastrihá.
Bôľne mu srdce v hrudi búši,
Hlupákom sám sa nazýva.

Dočká sa Mídás v svojom žiali
Pánovho iba súženia.
Píšťalou nech sa pastier chváli.
Bohovia súdy nemenia.

Učiní preňho čiapku z kože -
Ušiská nech mu zahalí.
Priveľmi si ňou nepomôže.
Privykne na stud pomaly...

-Na osoh nech ti dar môj padne! -
Naplní chlpáň poháre.
Dlia pod ňou uši nenápadne,
Nálada ako na kare...

Celá rýmovačka je na odkaze dolu!


Citát
Masa a množství potomstva vždy bude a zůstane tak zvrácenou a tupou, jakou vždy byla a je masa a množství soudobého světa.
– Člověk čte nářky velkých duchů z každého století nad svými současníky. Znějí vždy stejně jako dnes, protože potomstvo je stále totéž. V každé době a v každém
umění zastupuje manýra místo ducha, který je vždy jen vlastnictvím jednotlivce.
(A. Schopenhauer - Svět jako vůle a představa)

Jung
Štyri archetypálne postavy

Psychologické typy sú súčasťou širšej dynamiky psychickej energie, ktorá obsahuje štyri archetypálne postavy. Tieto postavy spolu fungujú vo dvojiciach, kde jedna postava je vedomá a je vyvážená svojím nevedomým náprotivkom.

1. Dvojica: ja a tieň
Pod "ja" je potrebné chápať onen komplexný faktor, na ktorý sa vzťahujú všetky obsahy vedomia. Tvorí do istej miery centrum poľa vedomia a v miere, v akej pole vedomia zahŕňa empirickú osobnosť, je ja subjektom všetkých osobných aktov vedomia. Žiadny obsah nie je vedomý, ak nie je predstavený subjektu.
Ja je stredom poľa vedomia a dáva jedincovi pocit zmyslu a identity. Usporadúva vedomú myseľ, je prostredníkom medzi vedomím a nevedomím. Ja je cenným "svetlom" vedomia, ktoré je vždy treba strážiť.

Tieň je morálnym problémom, ktorý je výzvou pre "Já"-sku osobnosť, lebo nikto nie je schopný rozpoznať a uvedomiť si tieň bez značného vynaloženia morálnej zodpovednosti. Veď pri tomto uvedomení ide o to uznať temné aspekty osobnosti ako skutočne existujúce.
Všetky menejcenné, primitívne a živočíšne vlastnosti, vytesneného JA tvoria tieň, ktorý má kompenzujúci vzťah ku "svetlu" ja. Tieň je "to, čím človek nechce byť".
Je rovnakého pohlavia ako jedinec. Môže sa objavovať v snoch, fantáziách, alebo môže byť projektovaný.

2. Dvojica: persona a obraz duše
V podstate persona nie je nič "skutočného". Je kompromisom medzi indivíduom a spoločnosťou v tom, "ako čo sa človek javí". Prijíma meno, získava titul, predstavuje úrad a je to či ono. Môžeme sa často dopustiť omylu a považovať ju aj vcelku za niečo "individuálneho" ona je však, ako jej meno hovorí, iba maska kolektívnej psyché, maska, ktorá individualitu predstiera, vedie ostatných i človeka samého k presvedčeniu, že je jedinečný, kým je to len hraná rola, ktorou sa prihovára kolektívnej psyché.

Nevedomou stránkou persony je obraz duše - animus a anima. Obraz duše vždy predstavuje opačné pohlavie, ako má jedinec.

Obrazom duše muža je žena: anima
Obrazom ženy je muž: animus

Mužský obraz duše sa v priebehu vekov objavil v mnohých formách, ale vždy s neodolateľnou a očarujúco tajomnou povahou Erota (Eros, láska), ako archetyp života samého, znázornený v obrazoch krajiny a vody.
Naprosté stotožnenie s anime môže viesť k homosexualite alebo transvestitizmu.

Ženský obraz duše má povahu Logá (Logos, rozum), hľadanie poznania, pravdy a zmysluplnej činnosti, často je znázorňovaný obrazmi vzduchu a ohňa. Animus je prenášaný na muža, ku ktorému má žena emočný vzťah.

Nadmerné stotožnenie sa s animom robí ženu zatvrdnutú a panovačnú, túžiacu po moci a nepochopiteľne neústupnú.

Komplementárne obrazy
Muži sú vo svojom vedomom zameraní polygamní, anima to teda vyvažuje ako jediná žena v nevedomí.
Ženy sú vo svojom vedomom zameraní monogamné, animus sa objavuje v doplnkovej podobe ako skupina mužov.

Štruktúra psyché
Jungova analytická psychológia zahŕňa "štruktúru" a dynamiku psyché. Pojem psyché Jung rozumie celú našu bytosť, vedomú aj nevedomú. Prirodzene smeruje k cieľu, je "teleologická", hľadá rast, celistvosť a rovnováhu. Je odlišná od pojmu bytostné Ja, ktoré znamená cieľ, ku ktorému psyché smeruje.
Psyché je rozdelená na vedomie a nevedomie. Nevedomie "slúži" na kompenzáciu vedomého postoja. Kedykoľvek je vedomý postoj príliš jednostranný, jeho nevedomý protiklad sa autonómne (z gréčtiny auto = sám, nomos = zákon, dávať sám sebe zákony) prejaví, aby upravil rovnováhu. Robí to vnútorne prostredníctvom mocných snov a predstáv, alebo sa môže stať patologickým v chorobe.
Často sa môže nevedomá zložka externalizovať a objaviť sa zvonku, čo je známe ako prenášanie - prejikovanie. Patria sem nadmerné emočné reakcie na inú osobu alebo situáciu, ako napríklad intenzívne zamilovanie sa do niekoho alebo intenzívny odpor k niekomu. Takéto silné emočné reakcie môžu naznačovať, že nevedomý obsah sa snaží preniknúť do vedomia, ale môže sa objaviť len ako externalizovaný alebo prenášaný na inú osobu. To, čo milujeme alebo nenávidíme, nie je druhá osoba, ale časť nás samých, na túto osobu prenášaná.

Určenie smeru psychickej energie je hlavnou súčasťou úlohy analytika a ako pomôcku pre takúto analýzu Jung vytvoril niekoľko psychologických typov...

Extrovert
Extrovertný mysliaci typ - riadi seba a druhých podľa pevných pravidiel a princípov. Zaujímajú sa o skutočnosť, poriadok a hmatateľná fakty.
Extrovertný citový typ - je konvenčný a dobre prispôsobený dobe a prostrediu, zaujíma sa o osobný a spoločenský úspech. Je nestály.
Extrovertný vnímavý typ - zameriava sa prevažne na vonkajšie skutočnosti, je praktický a vecný a prijíma svet taký aký je. Je prívetivý, užíva si života, jeho zmyselnosť však môže viesť k závislostiam, perverznostiam a nutkaniam.
Extrovertný intuitívny typ - nevedomé porozumenie ho udržiava na stope k budúcej novej veci. Je to charizmatický vodca, vďaka bezohľadnému riskovaniu však nie je vhodný pre dlhodobú stabilitu.

Introvert
Introvertný mysliaci typ - formuluje otázky a snaží sa porozumieť svojmu vlastnému bytiu. Zanedbáva svet a zaoberá sa svojimi vlastnými myšlienkami.
Introvertný citový typ - je neprístupný, ale vyzerá vyrovnane a sebestačne. Môže sa zaoberať poéziou a hudbou. "Tichá voda brehy myje."
Introvertný vnímavý typ - živí sa zmyslovými dojmami a je ponorený do svojich vlastných vnútorných vnemov. Má zmysel pre krásu a často je skromný a zasnený. Je nápadný svojím pokojom a rozumovým sebaovládaním.
Introvertný intuitívny typ - riadi sa vnútorným videním je denný rojko, často nadaný jasnovidnosťou. Pokladá sa za nepochopeného génia, ktorý zápasí s ezoterickou skúsenosťou. Chýba mu však presvedčivý rozum.
Projekcia - prenášanie je teda, ako vieme z lekárskej skúsenosti, nevedomý, automatický proces, ktorým sa subjektu nevedomý obsah prenáša na objekt, a tým sa zdá, akoby tento obsah patril objektu. Projekcia naopak prestáva v okamihu, v ktorom sa stáva vedomou, tj. keď človek vidí, že obsah patrí subjektu.
(Z knihy: Výbor z diela II. - Str. 170)

Racionálne a iracionálne funkcie
Podľa Sedovej sa chápe racionálny akt vo filozofii spravidla ako "diskurzívny akt myslenia, ako prejav intelektu v opozícii voči vrstve intuitívneho, podvedomého či iracionálneho."
V psychológii sa kladie dôraz na "vedomé procesy rozhodovania" a v sociológii ide najviac o "vlastnosť konania a správania, pričom za racionálne sa pokladá rozhodovanie akceptujúce preferencie danej sociálnej skupiny, resp. kultúry. "Racionálne teda nie je to, čo je" nerozmyslené ", pričom onen akt rozumu, na ktorý sa tieto charakteristiky odkazujú, zahŕňa či predpokladá (samo sebou)" myslieť v súlade "s hodnotami, spôsobmi, zvyklosťami, preferenciami" svojej "komunity. V pozadí stojí teda určitá "normativita", ktorou je meraním hodnotené myslenie, správanie a konanie. Keď sa zaoberáme racionalitou vedy, potom kľúčovým problémom v čase prelomu tisícročia je práve tento problém normativity a nie racionality ako takej.

 

Moje
webové stránky
 
Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce:
http://vianocesk.wz.cz
Viktorian http://viktorian.wz.sk

 Svadba:
http://svadbask.unas.cz
 Bylinky:
http://bylinky.czweb.org
Seniorka:
http://seniorka.szm.com
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky:
http://svetbabik.czweb.org
Slovania:
http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda:
http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... :
http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias:
http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan:
http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie:
http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany :
http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  :
http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio:
http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK:
http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.czA
Olympionik: http://olympionikholub.wz.sk
Sedmičkari: http://rannisedmicka.wz.cz
Práva dieťaťa: http://dieta.czweb.org

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

 Topindex.sk - internetový katalóg, inzeráty, informácie a zábava

by Cezmín Slovakia 2006 http://cezmin.wz.sk