wz
 Cezmín Cezmín

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Staraj sa o syna a našu malú

Blúdim po bludišti opustených duší,
V šedých kamenných chodbách,
Ľúbezný hlas Rusalky vkráda sa do uší...
Stojím sám v železných okovách.

Na dobré manželstvo sú potrební traja: on, ona a Boh. (Fulton J. Sheen)

 

Serva ordinem, ordo servabit te! Zachovaj poriadok.

Názor Kahlila Gibrana z knihy Prorok o manželstve, ktorý hovorí o potrebe, aby manželia žili spolu, ale každý bol zároveň sám sebou.


A čo je manželstvo majstre?
On odpovedal takto:
Narodili ste sa spolu a spolu aj naveky zostaňte.
Buďte spolu, aj keď biele krídla smrti prikryjú dni vášho života.
Potom zostanete spolu i v tichej pamäti Boha.
Ale nechajte si aj voľnosť vo vašom spolunažívaní, aby vánok nebeský medzi vami slobodne tančil.
Milujte sa navzájom, ale nepriviažte si lásku na reťaz;
nech je láska radšej rozvlneným oceánom medzi brehmi vašich duší.
Napĺňajte jeden druhému svoje čaše, ale nepite z jed­nej čaše.
Dávajte jeden druhému zo svojho pecňa chleba, ale nejedzte ten istý krajec.
Spievajte a tancujte spolu a buďte veselí, ale dožičte jeden druhému samotu,
lebo aj struny lutny sú samy, hoci sa všetky chvejú v jednej melódii.
Dávajte svoje srdce, ale nezverujte ho do rúk druhé­mu,
lebo vaše srdce môže spočinúť len v ruke Života.
A stojte pri sebe, ale nie v tesnej blízkosti,
lebo aj stĺpy chrámu stoja zvlášť a dub a cyprus nikdy nerastú v tieni druhého.

Zákon o manželstve

Každý má takú ženu, akú si zaslúži. Len niektorí majú takú ženu, akú si vzali. ( Sokrates ) 

Dobrá žena muža inšpiruje, vtipná ho zaujme, krásna ho očarí, ale  súcitná ho dostane. (Hugo)

 

Uzavretie manželstva upravuje zákon č. 94/1963 Zb. o rodine. Zákon bol viackrát novelizovaný. Má štyri časti, prvá sa venuje manželstvu a v nej paragrafy §1 až §10 hovoria o vzniku manželstva.
Prvá časť - Manželstvo

Prvá hlava - Vznik manželstva
§1
Manželstvo sa uzaviera na základe dobrovoľného rozhodnutia muža a ženy vytvoriť harmonické, pevné a trvalé životné spoločenstvo.
§2
Občania, ktorí chcú spolu uzavrieť manželstvo, majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav, aby mohli založiť manželstvo.
§3
Manželstvo sa uzaviera súhlasným vyhlásením muža a ženy pred orgánom štátu alebo pred
orgánom cirkvi alebo náboženskej spoločnosti (ďalej len "orgán cirkvi"), že spolu vstupujú do
manželstva, a to verejne a slávnostným spôsobom v prítomnosti dvoch svedkov.
§ 4 - Uzavretie manželstva pred orgánom štátu
1. Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia muž a žena na orgáne poverenom viesť matriky pre obvod, v ktorom má jeden z nich trvalý pobyt, a to pred starostom (primátorom) alebo
povereným poslancom obecného (mestského) zastupiteľstva za prítomnosti matrikára.
2. Príslušný orgán poverený viesť matriky môže z dôležitých dôvodov povoliť uzavretie manželstva pred iným orgánom povereným viesť matriky alebo na ktoromkoľvek vhodnom mieste.
3. Ak život toho, kto chce uzavrieť manželstvo, je priamo ohrozený, môže sa manželstvo uzavrieť pred ktorýmkoľvek orgánom miestnej štátnej správy a na ktoromkoľvek mieste.


§ 4a - Uzavretie manželstva pred orgánom cirkvi

1. Vyhlásenie o uzavretí manželstva urobia muž a žena pred príslušným orgánom cirkvi, a to
pred osobou vykonávajúcou činnosť duchovného registrovanej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti1) (ďalej len "cirkevná forma").
2. Manželstvo cirkevnou formou sa uzaviera v kostole alebo na inom vhodnom mieste určenom predpismi cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na náboženské obrady alebo
náboženské úkony.
3. Ak život toho, kto chce uzavrieť manželstvo cirkevnou formou je priamo ohrozený, môže sa manželstvo uzavrieť na ktoromkoľvek vhodnom mieste.
4. Orgán cirkvi, pred ktorým došlo k uzavretiu manželstva, je povinný bezodkladne doručiť zápisnicu o uzavretí manželstva s uvedením skutočností podľa osobitných predpisov2)
príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, v obvode ktorého sa uzavrelo manželstvo3).


1) Zákon č. 308/1991 Zb. o slobode náboženskej viery o postavení cirkví a náboženských spoločností.
2) § 11 zákona č. 268/1949 Zb. o matrikách.
3) § 4 ods.1 zákona č. 268/1949 Zb.

§4b
Podmienky uzavretia manželstva ustanovené týmto zákonom platia aj pri uzavretí manželstva cirkevnou formou.
§4c
Manželstvá, uzavreté občanmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v období od 1. januára 1950 do nadobudnutia účinnosti tohto zákona cirkevnou formou v zahraničí podľa práva platného v mieste uzavretia manželstva, sú platné podľa česko-slovenského práva.
§5
Československý štátny občan môže v cudzine uzavrieť manželstvo aj pred orgánom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky na to splnomocneným.

§6
1. Občania, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, sú povinní predložiť určené doklady, ako aj vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti vylučujúce uzavretie manželstva a že obaja navzájom poznajú svoj zdravotný stav.
2. Kto chce uzavrieť nové manželstvo, je povinný preukázať, že jeho skoršie manželstvo
zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné.
Príslušný orgán poverený viesť matriku alebo príslušný orgán cirkvi, pred ktorým sa manželstvo uzaviera, môže predloženie určených dokladov odpustiť, ak je ich zadováženie spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
§7
Ak je život toho, kto chce uzavrieť manželstvo, priamo ohrozený, netreba predložiť doklady inak na uzavretie manželstva potrebné. I v takomto prípade však občania musia vyhlásiť, že im nie sú známe okolnosti, ktoré by uzavretie manželstva vylučovali.
§8
1. Občania pri uzavieraní manželstva pred príslušným orgánom povereným viesť matriku
alebo pred príslušným orgánom cirkvi súhlasne vyhlásia,
a. či priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom
b. či si ponechajú svoje doterajšie priezviská, alebo
c. či priezvisko jedného z nich bude ich spoločným priezviskom a jeden z nich si
ponechá svoje doterajšie priezvisko; občan, ktorý u. má dve priezviská, uvedie, ktoré z doterajších priezvísk bude súčasťou jeho priezviska po uzavretí manželstva.
2. Ak si občania ponechajú svoje doterajšie priezviská [odsek 1 písm. b)], súhlasne vyhlásia, ktoré z ich priezvísk bude priezviskom spoločných detí. Ak občania urobia vyhlásenie podľa
odseku 1 písm. c), priezviskom ich detí bude spoločné priezvisko rodičov.
§9
Z dôležitých dôvodov môže okresný úrad4) povoliť, aby vyhlásenie občana, že vstupuje do manželstva, urobil jeho zástupca. Plnomocenstvo sa musí dať písomne. Občan, s ktorým sa má manželstvo uzavrieť, musí byť v ňom presne označený, inak manželstvo nevznikne.


4) Zákon ČNR č. 425/1990 Zb. o okresných úradoch, úprave ich pôsobnosti a o niektorých ďalších opatreniach s tým súvisiacich. Zákon SNR č. 472/1990 Zb. o organizácii miestnej štátnej správy.

Muž kresťan v úlohe manžela

Vy, muži, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozumu ako so slabšou nádobou ženskou preukazujúc im úctu ako tiež spoludedičom milosti života, aby vaše modlitby nemali prekážky. (I. Petra 3:7)

To, ako sa kresťanskí muži správajú k svojim manželkám, nie je nič menej ako skúška ich viery v Ježiša Krista. Muž môže byť schopný vyznať zdravé, a dokonca aj hlboké vyznanie svojej viery, ale ak zle zaobchádza so svojou manželkou, ukazuje, že jeho vyznanie je klamlivé. Mužova manželka je jeho blížny, jeho najbližší blížny. Tohto blížneho, keďže je k nemu najbližšie, má milovať viac ako všetkých ostatných. Ak muž odmieta milovať svoju vlastnú manželku, ktorú vidí, ako potom môže milovať Boha, ktorého nevidí? Takéhoto muža je treba prerušiť v polovici jeho hlbokého vyznávania viery a povedať mu:

„Choď domov a začni milovať svoju manželku!“.

Postoj a správanie sa muža kresťana smerom k svojej manželke sú tiež dôležité v očiach sveta. Keď neveriaci svet hľadí na vyznávajúceho kresťana, člena cirkevného zboru, ktorý haní svoju manželku, pochybuje následne o jeho vyznaní a vyvodzuje, že členstvo v cirkvi nemá žiadny skutočný význam. Nakoniec svet hanobí Krista, ktorého ten človek vyznával svojimi ústami. Tento muž si zaslúži pokarhanie. Dal svetu príležitosť pohrdnúť cirkvou a hlavou cirkvi. V čase, keď je manželské zriadenie otvorene a bezhranične porušované, tá istá príčina spôsobuje, že naše pobožné pristupovanie k našim manželkám je účinné a nádherné svedectvo o Pánovi Ježišovi. Toto by nám malo pomôcť ako ďalší motív, prečo poslúchnuť povolanie z 1. Petra 3:7, povolanie pre muža kresťana v úlohe manžela.

Fakt, že Svätý Duch konfrontuje manžela s konkrétnym povolaním vo vzťahu k manželstvu jasne ukazuje na to, že manžel nemá v manželstve autonómiu. Muž má sklon robiť práve túto chybu. Povšimne si, že žena je poddaná jeho autorite, ako to učí prvých šesť veršov 1. Petra 3. Tiež si všimne, že je hlavou svojej manželky, dokonca pánom, ako uvádza 1. Petra 3:6. Na základe tohto muž usúdi, že v manželstve je zvrchovaná jeho vôľa. Takýto záver sa dá vyvrátiť už len samotnou skutočnosťou, že Písma, na tomto mieste a aj inde, stanovujú požiadavky na muža v manželstve. Manželia, prebývajte so svojimi manželkami a uctite si ich, hovorí text. Nie vôľa manžela, ale vôľa iného, ktorý je nad manželom, je v manželstve zvrchovaná.

Na tú istú vec ukazuje aj jedno slovo, ktoré sa nachádza hneď v úvode 1. Petra 3:7: „podobne“. Toto slovo sa vzťahuje na verš 13 z 1. Petra 2, kde apoštol píše, „A tak buďte poddaní každému ľudskému stvoreniu pre Pána“. Existujú konkrétne ľudské ustanovenia, ktoré Pán zriadil v stvorenom svete. Kresťan je povolaný, aby sa im poddal „pre Pána“. Jedným z týchto ustanovení je civilná vláda. Kresťan ako občan sa mu poddáva tým, že sa podriaďuje autorite vladára. Iným ustanovením je práca. Kresťan ako zamestnanec sa mu poddáva tým, že poslúcha svojho „pána“, svojho zamestnávateľa, či už je tento prevrátený alebo dobrý a prívetivý (1. Petra 2:18). Manželstvo je ďalšie takéto Božie ustanovenie. Kresťanská žena sa mu poddáva tým, že sa podriaďuje svojmu manželovi (1. Petra 3:1).

Ale aj muž kresťan sa musí poddať manželskému zriadeniu. Z tohto pohľadu je jeho postavenie v manželstve také isté ako to manželkine – poddanie sa. „Muži, tak podobne“ (dôraz pridaný autorom), vraví Svätý Duch, to znamená, „Aj vy ste povolaní k poddaniu sa v tejto záležitosti manželstva. Nie ste tu zvrchovaní, aby ste si robili, ako sa vám zachce.“ Avšak, manžel sa poddáva Pánovi. Robí tak tým, že uskutočňuje povolanie, ktorým ho Pán poveruje.

Existujú tri stránky tohto povolania pre muža kresťana v úlohe manžela.

Mužská nezávislosť

Omyl, do ktorého môže kresťanský manžel upadnúť je ten, že seba pokladá za niekoho, kto je v zásade nezávislý na svojej manželke. Úplne prirodzene má tendenciu žiť nezávisle. Má svoje vlastné túžby, svoje vlastné záujmy, svoju vlastnú zábavu a vyhľadáva si ich sám od seba. Nevoviedol svoju manželku do tohto svojho života, ba dokonca ju zavrel vonku. Táto nezávislosť sa nevyhnutne stáva zdrojom nezhôd v manželstve. Dokonca môže viesť až k doslovnej izolácii. Následne sa zvyčajne stane, že manžel je prekvapený, dokonca rozhorčený. Nikdy nebol krutý. Vždy sa finančne dobre postaral o ňu a aj o deti. Nedokáže pochopiť, prečo sa jeho manželka cíti tak horko alebo beznádejne, ako sa cíti, a prečo sa manželstvo dostalo do úzkych. Príčinou je jeho nezávislý život.

Existujú symptómy, ktorými sa tento neduh prejavuje na strane manžela. Doma je len zriedka. Po večeroch a víkendoch je preč sám, a to z dôvodu svojich vlastných záujmov. Ak je doma, nemá spoločenstvo so svojou manželkou, či už v otázkach svojho osobného života alebo v ich spoločných záležitostiach. Je zahĺbený do svojich vlastných myšlienok a aktivít. Jeho problém spočíva v tom, že má dojem, že je nezávislý vo svojom manželstve.

Možno, že takýto manžel dokonca predpokladá túto nezávislosť v prvotnom ustanovení manželstva. Či nebol muž stvorený ako prvý a žena ako druhá? Či nebola Eva učinená pre Adama, aby bola vhodnou pomocou? A neznamená toto všetko, že muž viac-menej kráča životom po svojej cestičke, zatiaľ čo žena sa musí uspokojiť s tým, že mu pomáha, kedy môže? Napokon, muž nebol zamýšľaný ako pomoc pre ženu. Aj v prípade, že naše zmýšľanie nie je až také surové ako toto, my manželia urobíme dobre, ak preskúmame sami seba, aby sme zistili, či toto nie je naša predstava o manželstve. Ak to tak je, potom sme neposlušní povolaniu, ktoré sme dostali od Pána. Potom sa nepoddávame manželskému zriadeniu. Nesprávame sa ako muži kresťania. Ak je toto naše myslenie a správanie, potom neodzrkadľujeme nebeského ženícha, Ježiša Krista, ale enormne ho prekrúcame. Ba ani nemôžeme očakávať príliš veľa od nášho manželstva. Nebude pre nás radostnou skutočnosťou, a nebude to vzťah, ktorý manifestuje tajomstvo Krista a cirkvi.

Proti tejto zdanlivej nezávislosti muža stojí ustanovenie manželstva. Manžel, ktorý sa usiluje o nezávislosť, sa mylne odvoláva na ustanovenie. Muž bol naozaj Bohom stvorený ako hlava svojej manželky. Žena bola naozaj učinená ako pomoc pre neho. Zabudlo sa ale na to, že žena bola učinená pomocou pre muža, pretože bez nej bol muž neúplný. Adam nebol sebestačný. Potreboval ženu. Existuje teda závislosť muža na svojej manželke. Ak si manžel presadzuje svoju nezávislosť, znamená to, že hlúpo chybuje prehliadaním skutočnosti, že pre muža nie je dobré, aby bol sám.

Písma jednoznačne varujú manžela predtým, aby to, že je hlavou, nevnímal ako nezávislosť. V 1. Korintským 11, potom, čo Pavol tvrdí, že „hlavou ženy [je] muž“ (v.3), dodáva, „Avšak ani muž bez ženy ani žena bez muža v Pánovi. Lebo ako je žena z muža, práve tak i muž skrze ženu, a všetko je z Boha“ (verše 11,12). Muž nežije oddelene od ženy v nezávislosti, žije „skrze ženu“ (kurzíva pridaná autorom). Ustanovenie manželstva pozostávalo z nasledovného: Boh učinil muža a jeho ženu jedným telom. Majú jeden život. Nezávislosť na mužovej strane znamená vzburu proti ustanoveniu manželstva.

Táto nezávislosť je takisto v rozpore s veľkým štandardom pre muža kresťana v úlohe manžela. Tým veľkým štandardom je postoj a správanie sa Ježiša Krista voči cirkvi. Manželstvo je tajomstvo Krista a cirkvi. Kristus Ježiš nežije oddelene od svojej cirkvi, svojej manželky, v nezávislosti. Skutočnosť, že Ježiš nepotreboval cirkev, robí tento vzťah ešte pôsobivejším pre manžela kresťana. Ako večný Boží Syn bol Kristus úplne sebestačný. O ňom by nikdy nemohlo byť povedané, že nie je dobré, aby bol osamote. Ale zo slobodnej milosti sa spojil s cirkvou a žije s touto cirkvou a skrze túto cirkev až navždy. On žije s cirkvou! Delí sa s ňou o svoj život. Dôverne s ňou komunikuje o svojich najtajnejších myšlienkach, svojich túžbach a plánoch a o všetkých svojich aktivitách. Nič pred ňou nezadržal. Uvádza ju do svojho života a to plne. Toto je predloha pre muža kresťana ako manžela. Toto je príčina, prečo dostal kresťanský manžel povolanie v 1. Petra 3:7: „Vy, muži, tak podobne, spolubývajte s nimi“. Je to povolanie, ktoré zamieta a zakazuje každú nezávislosť.

Povolanie prebývať s manželkou by malo byť chápané na prvom mieste v doslovnom, dokonca fyzickom zmysle. 1. Korintským 7:3 prikazuje manželom a manželkám, aby spolu navzájom sexuálne žili: „Muž nech preukazuje žene povinnú dobroprajnosť a podobne aj žena mužovi.“ Slová „povinnú dobroprajnosť“ opisujú dlh, ktorý každý dlží tomu druhému, a preto apoštol vyzýva manželov a manželky, aby splatili tento dlh. Je to napísané v súvislosti so sexuálnym vzťahom a aktom, čo kontext dáva nezameniteľne najavo. Niekomu sa môže zdať čudné, že toto je podané ako príkaz, ale stáva sa, že partneri v manželstve zavrhli a odmietli sex z príčiny, že takto sa môžu plnšie odovzdať Bohu. Rovnako aj dnes takéto odmietanie zo strany manžela alebo manželky predstavuje ohrozenie manželstva, aj keď sa toto odmietanie pravdepodobne nebude zakladať na duchovnej príčine.

Manželovo povolanie k prebývaniu so svojou manželkou rovnako znamená aj to, aby bol doma v prítomnosti svojej manželky. Vo svete je to tak, že manželia, čo za nič nestoja, sa zdržiavajú v krčmách. Podobným spôsobom môže hrešiť aj kresťanský manžel. Nájde si mnoho aktivít, možno rekreačných, ktoré ho zdržia mimo domov. Keď sa nachádza doma, musí prebývať so svojou ženou v spoločenstve, a nie len prosto existovať pod tou istou strechou vedľa nej. Toto povolanie teda zasahuje až k tomu najširšiemu možnému záberu, vyžaduje od manžela, aby sa delil o celý svoj život so svojou manželkou. Musí žiť svoj život „skrze“ ňu.


Mužská tyrania
Tak ako povolanie prebývať so svojou manželkou zakazuje nezávislosť, práve tak zakazuje tyraniu. Toto je ďalšia rozšírená nekresťanská charakteristika manželov. V tomto prípade manžel vládne nad svojou manželkou absolutistickým, studeným a krutým spôsobom. Podstatou takejto „vlády teroru“ je absencia lásky. Je to výlučne záležitosť holej sily. Základom vlády manžela je to, že svoju manželku používa. Uspokojuje a rozširuje seba samého na úkor svojej manželky. Je tyranom. Takéto je panovanie hriešneho, neveriaceho manžela. Tento spôsob panovania zo strany manžela bol Boží súd, uvalený na ženu v raji kvôli jej previneniu sa pri páde človeka. Čítame o tom v Genesis 3:16: „Potom ešte povedal žene: Veľmi rozmnožím tvoju bolesť a tvoje tehotenstvo; v bolesti budeš rodiť deti, a tvoja túžba sa ponesie k tvojmu mužovi, a on bude panovať nad tebou“. Súd spočíva v tom, že jej manžel bude nad ňou panovať. Ale už pred pádom existovala vláda zo strany manžela. Mužovi bola udelená autorita nad ženou už pri samotnom momente stvorenia. Teda panovanie, o ktorom Genesis 3:16 hovorí, sa prvýkrát objavuje po páde a je to brutálna, tyranská nadvláda silnejšieho, dominujúceho muža nad slabšou, podriaďujúcou sa ženou. Ale toto rozhodne nie je model pre kresťanského manžela. Toto nie je to pobožné správanie, ku ktorému volá 1. Petra 3:7.

Nesmieme popierať postavenie hlavy a autoritu kresťanského manžela. Peter trvá na oboch, keďže hovorí o manželke ako o „slabšej nádobe“. Tiež aj predchádzajúce verše vyžadujú od manželky, aby bola poddaná svojmu manželovi a dávajú Sáru za príklad, pretože poslúchala Abraháma a nazývala ho „pánom“. Modelom pre jeho postavenie hlavy je správanie sa Ježiša Krista voči cirkvi, ktorej je hlavou. Postavenie Ježiša Krista ako hlavy cirkvi dáva jasne najavo, že milovať svoju manželku je základným povolaním pre manžela. Základné povolanie nie je „panuj nad svojou manželkou“, ako keby si bol diktátor, ale povolanie je „miluj ju“, pretože si jej manžel. Táto láska nie je láska chamtivá, ktorá by hľadala svoje vlastné ja, ale láska dávajúca. „Vy, muži, milujte svoje ženy, ako aj Kristus miloval cirkev,“ vyžaduje Efezským 5:25 a dodáva: „a vydal sám seba za ňu“. Skutočnosť, že Ježiš je hlavou cirkvi neznamená, že ju používa ako prostriedok na svoju vlastnú výhodu, ale znamená, že dáva samého seba na jej úžitok. V láske dal! V láske vydal samého seba! Podobným spôsobom má manžel milovať svoju manželku. Nech manžel vykonáva svoje postavenie hlavy a aj autoritu v kontexte takejto lásky.

V čase manželských obtiaží sa manžel často sťažuje, že ich príčinou je neposlušnosť jeho manželky. Z plného hrdla nalieha, „Ja som hlava, ja panujem“. V takej situácii je niekedy potrebné odpovedať, „Áno, ale prebývaš s ňou? Je tu prítomný tento základný vzťah medzi tebou a ňou? Je tu spoločenstvo života medzi tebou a tvojou manželkou, ktoré má pôvod v tom, že ty ju miluješ a dávaš za ňu samého seba?“ Toto je zásadný element v našom vzťahu s Ježišom Kristom: spoločenstvo života, zmluvné priateľstvo v láske. Toto je aj zásadným elementom v manželstve, ktoré je učinené podľa vzoru „vecí, ktoré sú v nebesiach“. Preto Peter nehovorí: „Manželia, panujte nad svojimi manželkami“. Ale hovorí: „Muži, žite so svojimi manželkami“ (kurzíva pridaná autorom). Hlava, ktorá je odpojená od tela, a pritom sa stále snaží dominovať nad telom, je monštrum. Hlava môže vládnuť nad telom jedine v a skrze svoje vlastné intímne napojenie na telo. Toto je pravda v prípade nášho fyzického tela, toto je pravda v prípade Krista a cirkvi, toto je rovnako pravda o mužovi a žene.


Poznanie lásky
Tieto hriechy, ktoré ohrozujú život muža kresťana ako manžela, sa dajú odvrátiť vďaka tomu, že tento biblický text vyžaduje poznanie: „Vy, muži, tak podobne, spolubývajte s nimi podľa rozumu (preklad KJV uvádza namiesto podľa rozumu‘ slová podľa poznania‘)“. Poznanie na strane manžela má byť tou normou, podľa ktorej žije so svojou manželkou. Toto poznanie nemá byť len poznanie mysľou – studená a abstraktná rozumová známosť. Naopak, je to vrúcne, osobné poznanie v srdci. Výzva, ktorá znie v 1. Petra sa blíži k tejto: Buď rozumejúcim mužom! Poznanie, ktoré sa tu vyžaduje, je poznanie s účasťou. V súlade so zvyčajným významom poznania v Biblii je jadrom tohto poznania láska.

Toto poznanie je duchovný dar, ktorý kresťanskému manželovi udelil Svätý Duch. Nie je to prirodzená náklonnosť ani pocit. Nie je to prirodzená vlastnosť, ktorú majú niektorí muži už od narodenia. Zdôrazňujem to, pretože zvlášť v čase vážnych manželských obtiaží sa môže stať, že manžel ma takúto predstavu o poznaní, ktorá sa od neho vyžaduje, a tak sa buď vyhovára zo svojich hriechov, totiž, že nežije so svojou manželkou podľa poznania, alebo dochádza k záveru, že jeho manželstvo je beznádejné. Zvyčajne povie, „Byť chápavým a trpezlivým nie je v mojej prirodzenosti, som drsný a necitlivý.“ Čo tým myslí, je následovné, „Moje doterajšie hrubé správanie a bezohľadnosť k mojej manželke je niečo, s čím sa nedá nič robiť, niečo, za čo vlastne nenesiem vinu“. Alebo to môže byť vyjadrenie zúfalstva pri pohľade do budúcnosti: „Chcel by som žiť so svojou manželkou tým správnym spôsobom, ale bojím sa mojej slabej a hriešnej prirodzenosti“. Manželka robí tú istú chybu, ak si myslí, že láska je len prirodzený pocit. Ak by neskôr stratila láskyplný pocit náklonnosti k svojmu manželovi, dôjde buď k záveru, že má právo ukončiť manželstvo, alebo, že budúcnosť jej manželstva je tiesnivá a beznádejná.

Cnosti, ktoré od nás manželstvo vyžaduje, či už stojíme na mieste manžela alebo manželky, nie sú prirodzenými vlastnosťami, ktoré by sme mali, alebo nemali mať od svojho narodenia. Nie sú ani telesnými pocitmi, ktoré v sebe musíme vzbudiť. Sú to Božie dary. Láska je Kristova láska, rozliata v našich srdciach skrze Svätého Ducha, keď o ňu úpenlivo prosíme na modlitbe. Manželstvo teda nie je beznádejné dokonca ani vtedy, keď sa pocit náklonnosti vytratil kvôli nášmu hriechu. Ohľaduplná, chápavá a súcitná známosť nie je niečím, s čím sa niektorí ľudia rodia, ale je to nebeský dar od Krista pre veriacich mužov, ktorí oň denne prosia na modlitbe. Z tohto dôvodu môže každý muž kresťan mať tento dar a používať ho. Je to jeho hriech, ak tak nerobí.

Slabšia nádoba
Poznanie, ktoré musí byť normou, podľa ktorej manžel prebýva so svojou manželkou, je tiež intelektuálne. Poznanie zahŕňa niektoré veci o manželke, a teda umožňuje mužovi vziať tieto veci v úvahu, keď s ňou nažíva. Konkrétne tento text od manželov vyžaduje, aby brali vždy v úvahu jednu dôležitú vlastnosť manželky. A to je tá, že manželka je slabšia nádoba. Text z 1. Petra 3:7 nám jasne hovorí, že manželovo poznanie manželky sa týka aj jej postavenia a situácie ako „slabšej nádoby“.

Na tomto mieste Boh sám popiera manželkinu rovnakosť s jej manželom. Neveriaca žena sa posmieva tomuto učeniu Svätých písiem a vo svojom srdci ho nenávidí. Nikdy sa mu nepoddá. Ale veriaci, keďže prijíma toto učenie o nerovnakosti manžela a manželky ako Božie slovo, sa snaží poznať jeho význam.

Čo to znamená, že manželka je slabšia nádoba?

Presnejší preklad tohto textu dáva najavo, čo tým Peter myslí: „spolubývajte s nimi podľa rozumu (poznania) ako so slabšou nádobou, ženou“ (zvýraznenie kurzívou pridal prekladateľ). Manželka je slabšou nádobou, pretože je ženou, a nie mužom, je ženského pohlavia, a nie mužského. Peter sa tu odvoláva na podriadenie ženy mužovi, ktoré Boh ustanovil, keď stvoril tieto bytosti. Pre túto príčinu by žena nikdy nemala považovať svoju relatívnu slabosť za hanbu. Aj mesiac by sa rovnako mohol považovať za nehodného, pretože je závislý na slnku. Každé Božie stvorenie dostalo svoju vlastnú slávu. Súčasťou ženinej slávy je aj to, že je slabšia nádoba.

Postavenie ženy bolo od začiatku také, že bola podriadená mužovi, pretože Stvoriteľ ju učinil následne po mužovi, podľa mužovej potreby a kvôli mužovi. Tak sa to udialo, pretože si Boh presne prial, aby postavenie ženy v manželstve bolo postavením poddania sa, závislosti a pomoci. Boh stvoril ženu takým spôsobom, že jej samotná prirodzenosť a jej usporiadanie odrážali a umožnili jej poddané postavenie v manželstve. Učinil ju slabšou od muža.
Je slabšia, čo sa týka fyzickej sily. Je slabšia aj ohľadne duševnej sily, to jest intelektu, vôle a emócii. Ani rozhorčenie prívržencov hnutia za emancipáciu a práva žien na tom nemôže nič zmeniť, pretože toto je „zákon“ tvorstva. Jej relatívna slabosť je zabudovaná do ženinej prirodzenosti. Útok na tento Boží zákon, ktorý je zahrnutý v samotnom tvorstve, je súčasťou antikristovho do neba volajúceho znesvätenia počas posledných dní, v ktorom „bude pomýšľať na to, že premení časy a zákon“ (Daniel 7:25).

Je pravdou aj to, že hriech zasiahol aj túto oblasť tvorstva, a tak sú niektorí muži slabší ako niektoré ženy nielen duševne a emocionálne, ale aj fyzicky. To však nepopiera pravdivosť toho, čo apoštol tvrdí, totiž, že vo všeobecnosti je žena slabšia ako muž. Pretože apoštol tu hovorí o mieste ženy v manželstve, o jej vzťahu k mužovi v manželstve
. V manželstve je ona tou slabšou nádobou a on je tou silnejšou. To neznamená, že by bol manžel intelektuálne vždy brilantnejší alebo emocionálne viac stabilný. Znamená to ale, že manželka kvôli tomu, že je žena, je závislá na svojom manželovi celou svoju podstatou, telom i dušou.

Keďže manžel má toto poznanie, bude so svojou manželkou zaobchádzať láskavo. Bude opatrný v tom, ako sa k nej správa, aby nepoškodil, alebo nerozbil slabšiu nádobu. Slabosť ženy, ktorá podnecuje neveriaceho manžela k surovosti, musí naopak kresťanského muža povzbudzovať k vľúdnej pozornosti. Pretože je jeho manželka slabšia, bude ju živiť a opatrovať. Takto sa Kristus stará o svoju manželku, slabšiu nádobu, cirkev, ako o tom píše Pavol v Efezským 5:29.

Je tu ale nebezpečenstvo, že mužova známosť toho, že jeho manželka je slabšia nádoba, ho môže priviesť na miesta, kde ňou opovrhne. Obzvlášť vtedy, keď manžel zakúsi manželkinu slabosť, keď ho jej závislosť otravuje, keď ho podráždi, alebo sklame, vtedy je v pokušení premeniť svoje poznanie jej slabosti na opovrhnutie. 1. Petra 3:7 stavia ochranu proti takémuto prekrúteniu manželovho poznania manželky ako slabšej nádoby, keď pridáva tieto slová, „preukazujúc im úctu ako tiež spoludedičom milosti života“.

Na prvom mieste varuje manžela pred akoukoľvek nadutosťou a pohŕdaním tým, že mu pripomína, že aj on je len „nádoba“. Manželka je „slabšia nádoba“, z čoho vyplýva, že manžel je „silnejšia nádoba“. Ale aj on je len nádoba – je bytosťou z hliny ako jeho žena, a nie Hrnčiarom.

Za druhé, manžel je a musí o sebe samom vedieť, že je dedičom milosti života. Toto vyplýva zo skutočnosti, že text nazýva manželky „spoludedičkami“ milosti života. Sú dedičkami spolu so svojimi manželmi. To, že Svätý Duch na tomto mieste pripomína manželovi, že je dedičom milosti života, má svoju príčinu. Muž kresťan musí žiť so svojou manželkou, stáť neprestajne pod drevom Golgoty, vždy si uvedomovať Božiu absolútnu milosť a veľké milosrdenstvo jemu preukázané. Následkom toho nemôže so svojou manželkou jednať opovržlivo.

Tretí faktor, ktorý chráni manžela pred tým, aby svojou manželkou pohŕdal a ktorý od neho vyžaduje, aby si ju vážil, je skutočnosť, ktorú Peter jednoznačne vyjadruje v texte: aj ona je dedičkou milosti života. Mužova žena, ako veriaca, je dieťaťom Božím, príjemca Božej úžasnej milosti a dedička samotného Božieho života a slávy. Z tohto pohľadu je svojmu manželovi rovná. Nie je žiadny rozdiel medzi veriacim mužom a veriacou ženou. Nie je muž, ani žena, ale obaja sú jedno v Kristovi (Galatským 3:28). Ako dedička života je žena drahocenná pre Ježiša Krista. Nielen, že ňou jej manžel nesmie pohŕdať, ale musí ju mať vo veľkej úcte ako dcéru Božiu a túto svoju úctu ukázať na svojom správaní.

Tento text sa tu dotkol duchovnej jednoty muža kresťana a ženy kresťanky v manželstve. Má na mysli manželstvo, v ktorom sú obaja, manžel a manželka, dedičmi milosti večného života. Preto sa tento text tiež zmieňuje o modlitbách muža a jeho manželky, ktoré nesmú mať prekážku.
Boh vyžaduje, aby si veriaci brali veriacich a zakazuje manželstvo s neveriacim. Sobášte sa „len v Pánovi“, píše Pavol v 1. Korintským 7:39. Intimita kresťanského manželstva stojí na jednote manžela a jeho manželky v Pánovi Ježišovi Kristovi. Ako jedno telo sa nezdieľajú len o jeden prirodzený život, ale tiež zdieľajú aj jeden duchovný život. Tento zdieľaný duchovný život stojí uprostred toho prirodzeného, zemského života, ktorý majú spoločný. Ich duchovná jednota im umožňuje byť jedno v prežívaní svojho pozemského života.

Zdieľanie duchovného života Krista skrze Ducha je samotnou esenciou spoločenstva manželov kresťanov. Vďaka tomu, muž kresťan spolu so svojou kresťanskou manželkou naplno uskutočňujú Boží zámer v ustanovení manželstva. Aj pred pádom bolo intímne manželské spoločenstvo Adama a Evy založené na ich dokonalom spoločenstve s Bohom. Boli zosobášení nie mimo Boha, ale v Bohu. Keď sa teda oddelili od Boha, odcudzili sa sebe navzájom. Eva, ktorá padla, pokúšala na hriech svojho manžela, čím nezištne spôsobila jeho skazu. Adam padol. Ochotne dopustil, aby jeho manželka zahynula, a tak zvalil vinu za prehrešenia na ňu.


Postavenie hlavy ako zodpovednosť
V manželstve sú partneri privedení k sebe tak blízko, že v Kristovi veriaci manžel a manželka zdieľajú jeden duchovný život. Z tohto vyplýva konkrétna, dôležitá zodpovednosť pre manžela. Je povolaný byť hlavou svojej manželky aj v oblasti ich duchovného života. Nesie zodpovednosť za to, aby sa jeho manželka mala duchovne dobre. Boh ho povoláva k tomu, aby požehnal svoju manželku. To neznamená, že manžel má moc zachrániť svoju manželku. Len sám Ježiš Kristus dokáže účinne a opravdivo požehnať a zachrániť ľudí. Ale Ježiš používa manžela kresťana na to, aby jeho manželka duchovne prospievala. Ona sa zase zo svojej strany opiera o svojho manžela v duchovných veciach. Pavol na to poukazuje v 1. Korintským 14:35: „A ak sa chcú niečo naučiť, nech sa doma pýtajú svojich vlastných mužov“.

Veľkým vzorom je vzťah medzi Ježišom a jeho cirkvou. V Efezským 5:23 čítame, „lebo muž je hlavou ženy, ako aj Kristus je hlavou cirkvi, a on je Spasiteľom tela“. Kristus je Spasiteľom cirkvi. Odraz tejto skutočnosti sa nachádza v kresťanskom manželstve, kde manžel je duchovným vodcom, keď svoju manželku a rodinu spoľahlivo vedie. Keď svoju manželku učí Božej pravde, a keď je iniciatívny v modlitbách a štúdiu Písiem. Manželia by si mali úprimne položiť otázku. Robím tak? Dokážem takto konať? Je to veľmi smutné, ak sa manžel vzdá tohto úradu a prinúti svoju manželku, aby sa stala duchovnou autoritou v manželstve a domácnosti.
Je to ešte horšie, keď sa úplne spreneverí tomuto úradu a svoju manželku a deti vedie preč od Krista.

Manžel nesie zodpovednosť aj vtedy, keď duchovný stav manželky slabne a ich spoločný duchovný život sa rozpadá aj napriek tomu, že ju vedie v modlitbách za stolom, chodí s ňou do zboru a vyučuje ju. Stáva sa tak vtedy, ak je jeho správanie ako manžela zlé. Toto má na mysli Peter, keď dodáva, „aby vaše modlitby nemali prekážky“. Cieľom muža kresťana je práve toto, keď sa rozhoduje poslúchnuť povolanie, ktoré mu v tomto texte znie. Dôsledkom je, že, ak neprebýva so svojou manželkou, ak pozorne neberie na zreteľ to, že ona je slabšou nádobou, a ak ju nemá v úcte ako spoludedičku večného života, ich modlitby narazia na prekážku. A nielen to, že jeho vlastné modlitby narazia na prekážku, ale tiež aj modlitby, ktoré sa modlí spolu so svojou manželkou, modlitby v mene ich manželstva, modlitby v mene ich detí a modlitby v mene jedného povolania, ktoré prijali od Boha, aby ho oslávili vo svojom manželstve. Keď sa ich modlitby zablokujú, ich manželstvo sa znehodnocuje, pretože manželstvo môže byť Bohom požehnané len vtedy, keď sa za toto požehnanie modlia. Spoločenstvo sa stalo ťažkým bremenom a objavujú sa všetky druhy problémov. To všetko sa deje kvôli hriechu manžela, ktorý odmieta naplniť svoje povolanie, aby prebýval so svojou manželkou podľa poznania.

Je to naša skúsenosť, však? Keď my, manželia, na nejaký čas žijeme nezávisle, alebo si zahráme rolu tyrana, alebo jednoducho žijeme bezohľadne vo vzťahu k našim manželkám, zrazu objavíme, že Boh odsekol naše modlitby. Keď sa pokúšame prísť k trónu milosti, povie nám, „Človeče, choď najprv k svojej manželke, vyznaj jej svoje hriechy a začni s ňou žiť odznova podľa poznania“. Zrazu objavíme, že my a naše manželky sa už nedokážeme spolu modliť a naše manželstvo sa stáva veľkým trápením namiesto veľkej radosti. Toto je dôvod, prečo muž kresťan činí pokánie a obráti sa. Situácia sa pre neho stane neúnosnou. Nemôže zniesť to, že sa nemôže modliť. Že sa odcudzil svojmu vlastnému telu. Nemôže zniesť, že jeho manželstvo okato zlyháva v porovnaní s intimitou Krista a cirkvi.

Aké vznešené postavenie máme my, manželia, kresťania! Aké dôležité povolanie sme dostali! Je hodné našej najväčšej námahy. Patrí sa nám usilovne pracovať v tomto povolaní. Obracajme sa denne k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi, aby sme obdržali silu. Sila naplniť toto povolanie je v ňom. V ňom dokážeme vykonať všetky veci, vrátane povolania manžela kresťana.
Viac: Ordo salutis .

Žiť so ženou, ktorú nemiluješ, znamená byť ochudobnený o všetku ženskú krásu pod týmto slnkom.(Amaru alebo Amaruka)

Muž má takú cenu, ako jeho kravata. Kravata, to je on sám, ňou odhaľuje svoju podstatu, ňou prejavuje svojho ducha. (Honoré de Balzac)
Muž sa oženil vtedy dobre, keď chápe každé slovo, čo jeho žena nepovedala. (Alfred Hitchcock)
Mužovi trvá celý život, než si zvykne obzerať sa po ženách. (Berthold Auerbach)
 

Žena kresťana v úlohe manželky

Aby učili mladé ženy rozumu, aby milovali svojich mužov, aby milovali svoje deti, aby boli rozumné, cudné, opatrujúce domácnosť, dobré, podriaďujúce sa vlastným mužom, aby sa nerúhali slovu Božiemu.– Títus 2:4,5
Úlohou starších žien v cirkvi je vyučovať mladšie ženy o povolaní manželky. Títus 2:4,5 predkladá povolanie mladšej vydatej ženy. Ale nie je to služobník slova Títus, ktorý má o tom priamo vyučovať mladšie ženy. Služobník slova musí hovoriť veci, ktoré zodpovedajú zdravému učeniu (2:1). Musí ich hovoriť starším ženám (2:3), aby oni následne mohli učiť mladšie vydaté ženy. Staršie ženy v cirkvi, či už vydaté alebo nevydaté, majú voči mladším ženám konkrétnu zodpovednosť, povolanie do stanoveného „úradu“. Existuje na to dobrý dôvod. Staršie ženy sú totiž schopné vykonať to, čo pastor, alebo starší ako muž, nie je schopný vykonať. Je len prirodzené, že mladšie ženy dôverujú starším ženám. Idú za staršími ženami so svojimi otázkami a problémami, tak majú staršie ženy príležitosť poučiť mladšie ženy. Zvlášť to platí o starších ženách, ktoré sú matky v Izraeli (=cirkvi, pozn. prekl.), pretože práve na ne sa pozerajú ich dcéry a nevesty. Musia využiť tieto príležitosti, aby vyučovali mladšie ženy, aby boli rozvážne, milovali svojich manželov, milovali svoje deti a vykonávali všetky úlohy, o ktorých tento text hovorí.
Staršie ženy nevyučujú len slovami. Sú povolané aj k tomu, aby učili príkladom. Mladé manželky vidia na správaní starších žien príklad, ktorý majú nasledovať zvlášť na živote svojich matiek. Je to konkrétne správanie sa starších žien k svojim manželom, ktoré je podnetným príkladom pre mladšie ženy. Príklad, ktorý matky svojim dcéram dávajú, je tou najúčinnejšou inštrukciou, či už na dobré alebo na zlé. Dcéry by od svojho najútlejšieho veku mali vyrastať v domove, kde vzťah ich matky k otcovi zodpovedá pobožnosti predloženej v Títovi 2:4,5. Cez svoj vlastný život musia staršie ženy, obzvlášť matky, „učiť dobrým veciam“.
Aj keď tu prítomné hľadisko hovorí o povolaní pre staršiu ženu, aby vyučovala mladšie, tento text predstavuje úplný opis mladej kresťanskej ženy ako manželky. Naša okamžitá reakcia na mladú, tu zobrazenú ženu, je: „Aká nádherná a ušľachtilá bytosť“. Má tú istú slávu aká vyžaruje zo ženy v Prísloviach 31. Od ženy zo sveta sa líši natoľko, nakoľko sa krása líši od ohyzdnosti a vznešenosť od prízemnosti. Jej patrí pravá krása a skutočná ozdoba: „krotkosť a tichosť ducha,“ ako hovorí Peter, „čo je drahocenné pred Bohom“ (1. Petra 3:4). „Jej synovia povstávajú a blahoslavia ju, i jej muž a chváli ju“ (Príslovia 31:28).
Zisťujeme, že jej nádhera a sláva pozostáva z troch hlavných cností. Je poslušná, má zdravé zmýšľanie, alebo ako to vyjadruje text v Títovi,

je „rozumná“ a „cudná“, bojí sa Boha. Toto je povolanie každej kresťanskej ženy ako manželky.

Poddanie sa

Keď si niekto prečíta všetky pasáže v Novej zmluve, ktoré predkladajú povolanie manželky v manželstve, objaví, že tým základným povolaním je poddanie sa manželovi. Je až zarážajúce, že len veľmi zriedka sa spomína, že manželka má milovať svojho manžela. Znova a znova je žena povolávaná k poddaniu sa a k poslušnosti. Text v Títovi je jedna z mála pasáží, ktoré spomínajú manželkinu lásku k svojmu manželovi. Vysvetlenie tejto skutočnosti samozrejme nespočíva v tom, že by manželkina láska bola nepodstatná. Naopak, vysvetlenie spočíva v nesmiernej dôležitosti poddania sa a poslušnosti.
Všimnime si niekoľko výrazných novozmluvných pasáží o povolaní manželky. Efezským 5:22-33 napomína: „Ženy, podriaďujte sa vlastným mužom... jako sa cirkev podriaďuje Kristovi, tak aj ženy vlastným mužom vo všetkom.... a žena aby sa bála muža“. Kolosenským 3:18 vyzýva, „Vy, ženy, podriaďujte sa vlastným mužom, ako sa sluší v Pánovi“. 1. Petra 3:1-6 obsahuje nasledujúce nariadenie: „Tak podobne ženy podriaďujúc sa vlastným mužom,... sväté ženy, ktoré sa nádejali na Boha, podriaďujúc sa vlastným mužom, ako Sára poslúchala Abraháma volajúc ho pánom“. 1. Korintským 11:3 vraví, že „hlavou ženy [je] muž“. 1. Timoteovi 2:12 zakazuje žene „vládnuť nad mužom“.
Nedá sa pochybovať o tom, že Boh povoláva manželku k podriadeniu sa svojmu manželovi a k poslušnosti a že tu ide o prvotné povolanie manželky. Ak sa to pri nej nachádza, potom manželka dokáže naplniť aj iné veci, ktoré sa od nej vyžadujú. Ak toto chýba, potom nevyhnutne zlyhá aj vo všetkých ostatných stránkach svojho povolania manželky. Ak nie je podriadená, potom nebude ani rozumná, nebude milovať svojho manžela a deti a nebude ani dobrá. Pre manželku je cnosť poddania sa rozhodujúca. Pavol spomína túto cnosť v Títovi 2:5: „podriaďujúce sa vlastným mužom“. Niektoré preklady prekladajú toto slovo ako „poslúchajúce“, ale pritom to isté slovo na iných miestach v Biblii prekladajú ako „byť v podriadení“ alebo „poddávať sa“.

Medzi slovami „podriaďovať sa“ a „poslúchať“ existuje rozdiel.  Za prvé, v Biblii sú to dve rozdielne slová. Oboje môžeme spolu nájsť v 1. Petra 3:5,6: „Lebo tak sa kedysi ozdobovali aj sväté ženy, ktoré sa nádejali na Boha, podriaďujúc sa vlastným mužom, ako Sára poslúchala Abraháma“ [kurzíva pridaná autorom]. Sväté ženy v Starej zmluve sa podriaďovali a poslúchali.
Za druhé, tieto dve rôzne slová majú každé svoj špecifický význam. Byť v podriadení sa vzťahuje na vnútorný postoj manželkinho srdca, ktorým rozpoznáva, že jej manžel má nad ňou autoritu a dobrovoľne to prijíma. Poddanie sa alebo podriadenie sa je úplne neviditeľné a tajné. Je to záležitosť srdca, rovnako ako aj všetky dôležité veci. Toto je to, čo Peter nazýva v 1. Petra 3:4 „skrytý srdca človek v...krotkosti a tichosti ducha“. Vo vnútri – vo svojom srdci – sa podriadená manželka vedome a aktívne postaví pod mužovu autoritu, čo sa týka jej osoby a celého života.

Poslušnosť na rozdiel od podriadenosti ukazuje na vonkajšie správanie. Poslušná manželka robí to, čo jej povie manžel. Ale koná viac ako len to. Celý svoj život žije v súhlase s vôľou svojho manžela.
Podriadenosť a poslušnosť sú prepojené. Podriadenosť v srdci je zdrojom a príčinou poslušnosti, poslušnosť je ovocím a prejavom podriadenosti. Ak je manželka podriadená svojmu manželovi, bude ho poslúchať. Ak manželka neposlúcha svojho manžela, je to kvôli tomu, že sa mu vo svojom srdci nepodriaďuje. Toto prepojenie je ukázané v 1. Petra 3:4,5. Sväté ženy minulosti sa podriaďovali svojim manželom, a práve preto, tak, ako Sára, poslúchali svojich manželov.
Podriadenosť je prvotná. Kvôli tomu Písma, aj keď rovnako vyžadujú aj poslušnosť, zdôrazňujú povolanie manželky k podriadenosti. Toto sa doslovne nachádza v Títovi 2:5. Mladé ženy sa musia podriaďovať svojim manželom. Toto povolanie je bezpodmienečné a bezvýhradné. Neobsahuje žiadne výnimky. Nie sú žiadne okolnosti, ktoré by žene dovolili nestarať sa o toto povolanie. Efezským 5:24 hovorí zrozumiteľne: „Ale ako sa cirkev podriaďuje Kristovi, tak aj ženy vlastným mužom vo všetkom“. Keď Svätý Duch vyžaduje od manželky, aby sa podriadila vo všetkom, nevzťahuje sa to len na tie veci, ktoré patria k spoločnému životu manžela a manželky (napríklad: ich vlastný vzťah, spravovanie domácnosti a výchova detí), ale tiež zahŕňa všetko, čo patrí do osobného života manželky.
V tomto príkaze je obsiahnutá aj skutočnosť, že žena sa má podriaďovať vždy. Musí sa podriaďovať vtedy, keď s ňou jej manžel žije podľa poznania, ktoré sa od neho vyžaduje. Ale musí sa podriaďovať aj vtedy, keď manžel zlyháva v napĺňaní svojho povolania a prejavuje sa sebecky a hrubo. Dokonca aj vtedy, keď manželka nedokáže, alebo nesmie poslúchnuť, môže a musí sa podriadiť. Boh nikde od manželky nevyžaduje, aby vo všetkom poslúchla. Manžel možno bude od manželky vyžadovať niečo, čo je hriech, najmä vtedy, ak je to neveriaci manžel. Dokonca aj veriaci manžel môže vyrieknuť nerozumnú, škodlivú a hriešnu požiadavku na adresu svojej manželky. V takýchto prípadoch žena neposlúchne. Ale stále sa podriaďuje. Toto sa prejaví v tom, akým spôsobom neposlúchne. Neposlúchne spôsobom rebela, ale krotko.


Vzbura
Manželky môžu hrešiť proti tomuto príkazu podriaďovania sa dvojakým spôsobom. Manželka môže byť otvoreným rebelom proti panstvu svojho manžela. Odporuje a protirečí mu. Neposlúcha ho a stavia sa nad neho. Výsledkom je strašný zmätok a vojna v domácnosti, keďže domácnosť má teraz dve hlavy. Vytratil sa poriadok a nastúpil chaos. Ak žena zotrváva v tejto rebélii, vzťahuje sa na ňu varovanie z Rímskym 13:2: „takže ten, kto sa protiví vrchnosti, stavia sa proti Božiemu zriadeniu; a tí, ktorí sa stavajú oproti, sebe vezmú odsudok“.
Iná forma neposlušnosti voči povolaniu manželky nastáva vtedy, ak manželka ignoruje svojho manžela a žije si nezávisle svoj vlastný život, ako sa jej páči. O tomto hovorí apoštol v 1. Timoteovi 2:12, keď hovorí o vláde ženy nad mužom. V tomto prípade sa manželka jednoducho nenachádza pod autoritou svojho manžela. Sama si je zákonom a ide po svojej ceste. Odmieta žiť svoj život „z muža“, ako to vyjadruje 1. Korintským 11:12. Nehľadá, ako sa páčiť mužovi, ako to učí 1. Korintským 7:34: „tá, ktorá sa vydala, stará sa o veci sveta, ako by sa ľúbila mužovi“. Svojmu manželovi nie je pomocou – ale a výlučne – žije ako nezávislá osoba, ktorá hľadá svoje vlastné veci.
V oboch týchto prípadoch manželka preukazuje vedomú neúctu k manželstvu ako k Božiemu zriadeniu, pretože pôdou, na základe ktorej je manželka povolaná podriadiť sa a poslúchať, je pôvodné Božie ustanovenie manželstva. Na počiatku Boh stvoril muža ako prvého a ženu ako druhú. Boh učinil ženu pre muža, aby mu bola vhodnou pomocou, a nie nezávislou osobou niekde pri ňom.
Navyše sa k tejto pôde pre poddanie sa manželky pridáva skutočnosť, že žena padla do hriechu ako prvá. Pavol toto vyučuje v 1. Timoteovi 2:14. Ako ďalšiu príčinu, prečo si žena nesmie prisvojovať autoritu nad mužom, uvádza: „Ani Adam nebol zvedený, ale žena súc zvedená dopustila sa prestúpenia“. Tento Pavlov odkaz na úlohu, ktorú žena zohrala pri páde zapadá do kontextu inštrukcií, ktoré hovoria o povinnosti ženy podriaďovať sa mužovi. Pri páde žena schybila, keď sa zachovala ako nezávislá bytosť, stranou od svojho manžela. Toto uskutočnila tým, že viedla rozhovor s hadom o Božom zákaze jesť zo stromu poznania. Toho rozhovoru sa vôbec nemala zúčastniť. Príkaz o strome dal Boh mužovi, a nie žene. Do Genesis 3:2 sa malo dostať, „Had, pochop, že môj manžel je mojou hlavou a ja žijem len pod ním a z neho“. Aj Adam schybil, a to tak, že dovolil svojej žene tak úspešne si prisvojiť mužovu autoritu. Ale Boh trval na svojom ustanovení: autorite muža v manželstve. Pretože do záhrady vošiel s otázkou, „Adam, kde si?“ Neopýtal sa, „Eva, kde si?“
Boh dal manželovi autoritu v manželskom zväzku a Boh umiestnil manželku pod túto autoritu. Boh tak učinil! A až dodnes Boh trvá na svojom pôvodnom ustanovení. Boh stále trvá! Manželka je pod autoritou svojho manžela. Ona nie je hlava, ktorá panuje, ale telo, ktoré poslúcha. Je ním, či už sa jej to páči, alebo nie, či už tak žije, alebo nie. Povolanie pre kresťanskú ženu ako manželku znie takto: Váž si manželské zriadenie. Vedome a dobrovoľne ho prijmi, stoj na tom mieste, ži týmto spôsobom. Toto sa Bohu páči, nie to, že svojho manžela voláš „zlatko“, alebo „miláčik“, ale že ho nazývaš „pánom“.

Duchovné zdravie
Nevyhnutnou podmienkou preto, aby sa manželka mohla podriadiť svojmu manželovi, je zdravá myseľ. V texte v Títovi Pavol dvakrát používa slovo, ktoré znamená „zdravé zmýšľanie“. Tieto slová sú preložené ako „rozum“ a „rozumnosť“. Iné preklady používajú slová „triezvosť“ a „šľachetnosť“. Podstatou je, že ak mladá manželka má triezvu myseľ, podriadi sa svojmu manželovi, zatiaľ čo, kým sa zamestnáva bláznivými myšlienkami, nepodriadi sa.
Mladá manželka je v pokušení rozmýšľať o manželstve pochabo, konkrétne o svojom manželskom povolaní, keď vidí príklad neveriacich manželiek vo svete. Tieto ženy odmietajú prvotnú cnosť u manželky: podriadenie sa. Zvlášť v našom čase a v našej spoločnosti túto pravdu zapierajú a vysmievajú sa jej. Tvrdia, že manželka je v manželstve rovnakým partnerom. Trvajú na tom, že manželstvo je zmluvou medzi dvoma rovnými. Hovoria, že v tomto vzťahu neexistuje žiadna autorita, len vzájomný súhlas. Takisto vidia manželku ako niekoho, kto je v zásade nezávislý na svojom manželovi. Aj keď je vydatá, má svoj vlastný život, svoju vlastnú kariéru, svoje vlastné naplnenie ako žena, oddelene od svojho manžela. Jednoducho, nie je a nesmie byť pokladaná za „vhodnú pomoc“ svojmu manželovi.
Tieto zavrhnutia hodné klamstvá majú svoje zhubné následky. Sú priamo zodpovedné za desivý nárast počtu rozvodov a zničených domovov aj so všetkým sprievodným utrpením a biedou. Žiadna domácnosť, ktorá má dve hlavy alebo vôbec žiadnu hlavu, nemôže obstáť. Navyše všade tam, kde chýba autorita manžela nad manželkou, bude vždy chýbať aj autorita rodičov nad deťmi, a tak bezzákonní rodičia privedú na svet bezzákonné deti. Tieto horké následky toho, že manželka odmietne autoritu svojho manžela, nie sú ničím iným, než Božím súdom nad tými, ktorí pohŕdajú Božím ustanovením manželstva.
Príklad sveta nie je jediné pokušenie pre kresťanskú manželku. Ona sama má hriešnu prirodzenosť, ktorá odporuje povolaniu podriadiť sa svojmu manželovi. Zo svojej prirodzenosti je rebelom. Podľa svojej prirodzenosti si neželá podriaďovať sa inému, ale presadiť seba. Nemá vôľu byť pomocou inému, ale hľadať svoje ja.
Proti príkladu sveta a proti svojej vlastnej prirodzenosti maj zdravú myseľ, hovorí Pavol. Čo je táto zdravá myseľ? Vo svojej podstate je to také zmýšľanie, keď mladá manželka berie do úvahy, aký je vzťah cirkvi, nevesty ku Kristovi, jej manželovi a ako sa táto cirkev chová naproti Kristovi.
Následne je to myslenie, ktoré aplikuje túto veľkú pravdu na svoje vlastné manželstvo a na svoje vlastné povolanie v manželstve. Manželstvo je tajomstvom Krista a cirkvi. Uprene pozorovať na manželstvo, teda znamená mať zdravú myseľ, totiž byť „triezvou“ a „šľachetnou“. Práve tak, ako sa cirkev podriaďuje a poslúcha svoju hlavu, Ježiša Krista, tak sa aj ty máš podriadiť svojmu manželovi a poslúchať ho. Cirkev sa podriaďuje vo všetkom. Nič zo života cirkvi nespadá mimo sféru jeho autority. Cirkev poslúcha Krista aj vtedy, keď od nej Pán žiada ťažké veci. Poslušnosť Kristovi často pre cirkev znamená stratu, ťažkosti a dokonca aj smrť. No cirkev tiež nežije svoj život, alebo nejakú časť svojho života bez Krista, nezávisle na Ňom. Nemá žiadny iný život, okrem svojho života v Kristovi. A taký má byť aj život manželky, kresťanky.
Toto všetko nie je pre cirkev nejaké veľké zlo. Toto je požehnanie, pravé šťastie cirkvi. Cestou úplného podriadenia sa Kristovi a cestou života v Ňom, s Ním a z Neho, je cirkev požehnaná teraz i večne. Rovnako je to v prípade manželky kresťanky. Keď ju Boh volá k podriadeniu sa, ukazuje jej tým cestu šťastia a života.
Mladé kresťanské manželky musia mať zdravú myseľ aj v tom, ako sa pozerajú na ďalšie stránky manželstva. Text ich spomína: láska k svojmu manželovi, láska k svojim deťom a „spravovanie domácnosti“. Svätý Duch tu jasne ukazuje, že láska je dôležitá súčasť povolania manželky. Musí milovať svojho manžela. Dôvod, prečo Písma tak silne zdôrazňujú podriadenie sa, nie je ten, že by Písma minimalizovali lásku. Skutočne, prvé a veľké prikázanie pre mladú manželku je: miluj svojho manžela. Láska je nevyhnutnou cnosťou v manželstve aj v prípade povolania manželky. Podriadenie sa a poslušnosť sú podobou, ktorú na seba láska berie v prípade manželky, sú formou, cez ktorú sa jej láska manifestuje. Keď sa postavíme do svetla veľkého príkladu pre manželstvo, musia prestať všetky otázky a pochybnosti. Základnou charakteristikou vzťahu cirkvi ku Kristovi je to, že cirkev miluje Krista. Vo svojej láske sa mu podriaďuje a poslúcha. Písma nepodceňujú dôležitosť manželkinej lásky, ale zaoberajú sa tým, aby táto láska bola skutočná, a aby sa vyjadrila a prejavila tým náležitým spôsobom. A tým vyjadrením je podriadenie sa!


Romantika a realita
V úzkom prepojení s touto záležitosťou Písma vystríhajú pred falošnou romantikou v oblasti manželstva, ku ktorej sú náchylné mladé ženy. Mladé ženy majú sklon vysnívať si manželstvo ako niečo úplne emocionálne, plné vášnivej lásky, ako záležitosť mesačného svitu a idylických dní. Do manželstva potom vstupujú s takýmito fantáziami. Keď sa zobudia do reality, rýchlo sa vzdajú a rozvedú sa. Svet podstrkáva takýto pohľad na manželstvo vo svojich románoch, filmoch a v televízii. V kontraste k tomu Písma zobrazujú vecnú skutočnosť, triezvu realitu o manželstve, ktorú potrebuje mladá kresťanská žena nasiaknuť do svojho myslenia už pred manželstvom a zachovať ju počas celého manželstva. Nie žeby Písma chceli zničiť idealizmus o manželstve, alebo, že by boli nepriateľom „romantiky“. Nikdy ste nečítali Pieseň Šalamúnovu? Keď si manželstvo ceníme tak, že ho nepokladáme za niečo menej než tajomstvo Krista a cirkvi, potom budeme trvať na najvyššom idealizme a otvoríme každému kresťanskému manželstvu dvere k „romantike“.
Ale slovo Božie dáva mladým ženám v cirkvi celú pravdu preto, aby mohli mať zdravú myseľ. V manželstve je realistické očakávať deti, ktorých rodenie a výchova bude znamenať bolesť a zármutok. Musia rátať s tým, že budú „opatrovať domácnosť“, alebo podľa iných prekladov „pracovať na domácnosti“. Nebudú kráčať po ceste závratnej „ženskej kariéry“, ale v trpezlivej, nepôvabnej a často únavnej práci v domácnosti a rodine. A dokonca ani ich láska k svojim manželom nebude emocionálna, vášnivá a spontánna záležitosť, prinajmenšom nie úplne taká, pretože náš text hovorí, že tejto láske k manželovi sa mladšie manželky učia od starších žien. Staršie ženy majú „učiť mladé ženy rozumu, aby milovali svojich mužov“. Ak staršie ženy vyučujú túto lásku, mladšie manželky sa musia učiť tejto láske. Je to pracná, duchovná aktivita, pretože o manželovi, aj keď je kresťan, sa skoro ukáže, že nie je žiadny „čarovný princ“, ale veľmi slabý a hriešny človek, ktorého nie je vždy ľahké milovať.


Duchovné bláznovstvo
Ak sú tieto vlastnosti ovocím zdravého myslenia, potom z toho zrejme vyplýva, že svet je pomätený. V dnešných dňoch sú ženy tohto sveta bláznivé, chorej mysle, chodia „v márnosti svojej mysle, zatemnené v rozume sú odcudzené Božiemu životu pre nevedomosť, ktorá je v nich, pre zatvrdenie ich srdca,“ ako hovorí Pavol v Efezským 4:17,18. Dôvodom je, že sa správajú presne naopak, než to vyžaduje Božie slovo. Nemilujú svojich manželov, ale milujú mnohých mužov, či už súčasne v cudzoložstve, alebo postupne cez rozvod a opätovné manželstvo. Toto je hriech par excellence (pozn. prekl. – najvyššieho stupňa) proti Božiemu príkazu podriaďovať sa vlastnému manželovi. Opustiť vlastného manžela a žiť s iným mužom, je tá najextrémnejšia forma rebélie a neposlušnosti.
Tieto nemravné bytosti nenávidia, čo i len samotné pomyslenie na deti a v tejto nenávisti k svojim vlastným deťom ich zavraždia ešte predtým, než uvidia denné svetlo. Ak sa dieťa narodí aj napriek ich obozretnosti, pokladajú ho za prekážku a je im na obtiaž. Zanedbávajú ho a čo najrýchlejšie ho zveria do jaslí alebo do opatery pestúnov.
Podľa týchto žien sa pravé šťastie nedá nájsť v postavení manželky, a ani vtedy, keď žena „opatruje domácnosť“. Toto je lopota a otroctvo, z ktorého sa musia oslobodiť. Šťastie hľadajú v kariére, zamestnaní mimo domova alebo v hýrení.
Na rozdiel od tohto bláznenia, nech má kresťanská manželka zdravú myseľ, tak, že bude poznať pravdu o svojom povolaní, a to nie z časopisov a románov, ale zo Svätých písiem. Nech si za príklad neberie tie úbohé hrdinky z televízie, ale svätú Sáru a iné sväté ženy. Nech pozorne hľadí na to, čo hovorí Boh o manželkách, manželskej vernosti, deťoch, žene v domácnosti a poslušnosti. Božie slovo na tieto témy je pravdou. Je to najvyššia múdrosť. Aj v tejto oblasti je múdrosť tohto sveta číre bláznovstvo a nič viac. Božie slovo povoláva kresťanskú ženu k práci, ktorá má tu najväčšiu hodnotu. Život mladej ženy opísanej v tomto texte nie je samá lopota a drina. Naopak, jej život je plný slávy a jej práca je dôležitá. „Kto nájde statočnú ženu chrabrú? Lebo jej cena je ďaleko nad perly. Srdce jej muža jej dôveruje... Robí mu dobré a nie zlé... Dozerá na chod a mravy svojho domu a neje chleba v záhaľke... Mnohé vraj dcéry si zmužile počínali; ale ty si ich prevýšila všetky“ (Príslovia 31:10-31). Ani len anjeli v nebesiach nemajú takú slávu, a ani ich dielo nie je tak dôležité.

Bázeň pred Bohom
Len mladá žena, ktorá sa bojí Boha dokáže naplniť a aj naplní toto veľké povolanie. Práve preto Príslovia 31 zakončujú opis vznešenej ženy týmito slovami, „Ľúbeznosť je klam a krása márnosť; žena, ktorá sa bojí Hospodina, tá bude chválená“ (v. 30). Vykonanie úlohy manželky je jednoducho otázka bázne pred Pánom. V prvom rade je to pravdivé vo veci povolania manželky k podriadeniu sa svojmu manželovi. Boh zaodial muža svojou autoritou. To, či manželka bude, alebo nebude nazývať svojho manžela „pánom“, teda závisí na tom, či nazýva, alebo nenazýva Boha „Pánom“. Jej úcta k svojmu manželovi závisí na jej úcte k Bohu. Kresťanskú ženu motivuje k uskutočneniu jej povolania bázeň, ktorú má pred Pánom Bohom. Nerobí tak kvôli svojmu manželovi, kvôli svojim deťom, alebo kvôli sebe samej, ale kvôli Pánovi. Správa sa ako dobrá manželka, aby takýmto spôsobom ukázala, že je Bohu vďačná za to, že ju zachránil. Sleduje to, aby Boh od nej mohol prijať chválu a to zvlášť tým, že svojím manželstvom odráža správanie cirkvi voči Kristovi. Aj keď to jej manžel nie vždy ocení, alebo často zanedbá svoje povinnosti, či dokonca je neveriaci, žena kresťanka aj tak verne a radostne pokračuje v svojom povolaní.
Pre mladého veriaceho muža z toho vyplýva, že ak si hľadá manželku, musí si položiť túto nesmierne dôležitú otázku: bojí sa Boha? Radšej nech verí tomu, že ľúbeznosť je klam a krása márnosť, aby to potom nemusel zistiť v trpkej osobnej skúsenosti.
Pre ženu, ktorá sa bojí Boha, je podstatné, aby sa nikto nerúhal Božiemu slovu a najmä, aby sa mu nikto nerúhal kvôli nej. Práve túto požiadavku pred ňu stavia náš text ako dôvod, prečo má poslúchnuť svoje povolanie. Má milovať svojho manžela, milovať svoje deti, starať sa o domácnosť a podriaďovať sa, „aby sa [iní, pozn. prekl.] nerúhali slovu Božiemu“ (Títus 2:5).
Existuje úzke a neoddeliteľné spojenie medzi Božím slovom, ktoré kresťania vyznávajú a ich správaním sa vo svete. Ak kráčajú v hriechoch, potom potupujú Božie slovo. Ak kráčajú spravodlivo, potom z moci samotného Slova prinášajú česť slovu Božiemu, pretože v tomto prípade konajú „čo sa svedčí zdravému učeniu“ (Títus 2:1). Keď svet pozoruje manželku, ktorá vyznáva Ježiša Krista, ale ktorá voči svojmu manželovi jedná drzo a zlostne, potom sa posmieva nielen jej a jej manželstvu, ale ohovára aj Božie slovo, ktoré táto manželka vyznáva. Dala svetu príležitosť opovrhnúť slovom Božím, ako keby nemalo nijakú moc spôsobiť žiadnu skutočnú zmenu v živote Božieho ľudu, alebo ako keby Božie slovo tolerovalo spurnú manželku. Ak sa vás už nič iné nedokáže dotknúť, nech vami pohne aspoň to, aby ste poslúchli svoje povolanie manželky. Skutočnosť, že Božie slovo je vystavené rúhaniu vďaka zlému správaniu sa manželky, vedie k záveru, že dobré správanie manželky bude chváliť Božie slovo. Ešte aj svet musí oslavovať Boha, keď vidí, ako kresťanské manželky žijú so svojimi manželmi v súlade s týmto textom. Pre veriacu ženu sú toto mocné motívy. Nenávidí rúhanie Bohu a jeho slovu. Miluje, keď sa jeho slovu dostáva chvály. Tieto podnety ju pohnú k tomu, aby sa ako žena, ktorá sa bojí Boha, podriaďovala a aby zdravo zmýšľala.
„[Boh] Einí vojnám prietrž“.
Manželstvo muža kresťana, ktorý so svojou manželkou prebýva podľa poznania a ženy kresťanky, ktorá sa podriaďuje a má zdravé zmýšľanie, je slávne a príjemné dielo. V tom najpríkrejšom kontraste voči nemu stoja manželstvá tohto sveta.  Vo svete je manželstvo vojnovým poľom, na ktorom zúri zlomyseľný a neúprosný zápas medzi manželom tyranom a manželkou rebelantkou. Raz načas víťazí jeden a inokedy zase druhý.  V dnešnej spoločnosti je to žena, ktorá dvíha ruku na znak víťazstva. Ak bude svet trvať ďalej, muž sa znova presadí, zvrhne ženskú dominantnosť, aby nad ňou vládol ešte tyranskejšie než doposiaľ.  Kresťanské manželstvo je nekompromisne odlišné. Manžel panuje v láske. Manželka sa podriaďuje v láske. Manželstvo teda nie je platforma pre horký konflikt a vzájomné zničenie sa, ale je vzťahom spoločenstva, radosti a vzájomnej pomoci. Je tam pokoj. Je to možné! Boh to očakáva! Je to povolanie kresťana! Je to súčasť veľkého spasenia, ktoré pochádza zo suverénnej Božej milosti v Ježišovi Kristovi.
Manželia a manželky sa za to musia modliť bez pochybností. Sú volaní k tomu, aby si to uvedomili, pre Božiu slávu – i pre svoje vlastné šťastie.
Manželstvo: Z knihy:   Tajomstvo Krista a cirkvi - napísal: David J. Engelsma

Žena dáva prednosť hlúpemu mužovi, ktorý ju povzbudzuje, pred múdrym, ktorý ju poučuje. (Giovanni Battista Basile)
Žena je krehká nádoba, ale má pevné dno. (Pavel Kosorin
Žena je prekážkou, ak nie je vzpruhou. (Jevjenij Abramovič Baratynskij
Žena je schopná všetkého zlého z lásky, nie z nenávisti. (Marlene Dietrich)
Žena je zvláštne stvorenie - ak nemá čo povedať, nemlčí, ale stáva sa ešte výrečnejšia. (Diophantus z Alexandrie)
Žena netúži ani tak po kráse, ako po tom, aby sa páčila. (René Descartes)
Žena nikdy neľutuje svoje omyly - za to sa za ne rada mstí.(Carlo Alberto Pisani Dossi)
Žena sa vždy obetuje, ak jej dáte k tomu príležitosť. Je to jej obľúbená forma uspokojovania vlastných záľub. (William Somerset Maugham)
Žena ťa môže potešiť, ale nikdy uspokojiť. (Diofanés)
Žena ťa môže potešiť, nikdy uspokojiť.(Diophantus z Alexandrie)
Žena ti ochotne vyhovie vo všetkom, po čom sama túži. (Diophantus z Alexandrie)
Žena, zlatý stĺp v dome. (Slovenské príslovia)
Ženy sú anjeli, keď máme o ne záujem. (William Shakespeare)
Ženy sú milenky mladých mužov, družky stredného veku a ošetrovateľky starcov.(Francis Bacon)
Ženy sú na to, aby sme ich milovali, nie na to, aby sme ich chápali. (Oscar Fingal O'Flahertie Wills Wilde)
Ženy! Ženy! Kto ich pochopí? Ich úsmevy odporujú ich pohľadom, ich slová sľubujú i vábia a zvuk ich hlasu odradzuje. Niekedy v sekunde vystihnú a uhádnu našu najtajnejšiu myšlienku a hneď zasa nechápu tie najjasnejšie narážky.(Michail Jurievič Lermontov)

My, ženy, môžeme sa vyrovnať mužom, ak máme prostriedky a rozum. (Matka Tereza)

Múdra žena je tá, ktorá dokáže postrčiť koleso manželstva, keď uviazne na mŕtvom bode. (Jakub Deml)

Ako vychovať z dieťaťa zločinca
Od malička dávajte dieťaťu všetko čo chce. Tak bude rásť v presvedčení, že má právo na všetko na svete.
Keď dieťa rozpráva špatné vulgárne slová, smejte sa tomu, bude si myslieť, že správny chlapík tak hovorí.
Nesnažte sa o žiadnu mravnú a náboženskú výchovu. Hovorte, že až bude mať 18 rokov, nech si vyberie, čomu chce veriť. Vyberie si sám, až sa Vám budú oči vyvracať.
Nikdy mu nič nezakazujte. Keď bude neskôr zatknutý pre krádež auta, bude presvedčený, že mu spoločnosť ubližuje.
Pilne po ňom upratujte to, čo nechá povaľovať. Tak v ňom vychováte istotu, že zodpovednosť za všetko je len na druhých.
Nechajte ho čítať a dívať sa na všetko čo chce. Príbor a tanier mu umývajte, ale za duševnú potravu mu dávajte kadejaké odpadky.
Hádajte sa pred deťmi. Vyrastie v nich presvedčenie, že oni za nič nemôžu, zo všetkého sú vinní ostatní.
Dávajte mu peňazí koľko chce, nech si ich nemusí zarábať. Predsa chcete, aby vaše dieťa malo lepší život, ako ste mali vy. Až mu niekedy budú chýbať, pôjde si vziať s pištoľou v ruke.
Obskakujte ho a vyplňte všetky jeho priania v oblečení, v hračkách a pohodlí. Zaistite mu, že jeho manželstvo sa skoro rozpadne.
Vždy ho proti všetkým obhajujte. Učitelia sú proti nemu zaujatí, spolužiaci mu ubližujú. Naučí sa nenávidieť a neuznať svoju chybu. Postaráte sa o to, že s ním nevydrží nikto na pracovisku, ani doma. Až z vášho dieťaťa bude naničhodník, rýchlo začnite prehlasovať, že si od malička nedal v ničom povedať.
Pripravte sa na boľavý a ťažký život. Vaše dieťa sa oň spoľahlivo postará! (Zdroj: Citované - preložené - z knihy Bohumila Černíka: "Slunce v duši", str. 114, ČR.)

Stretnú sa dvaja kamaráti:

- „Na tejto slivke sa mi obesila svokra.“- hovorí Jožo.  

– Jano rýchlo reaguje: „Jožo, daj štepa!“

 

Traja muži si sťažujú, aké majú ukecané svokry.

Prvý:

- Mne už musel predpísať psychiater upokojujúce prášky, toľko moja svokra kecá.

Druhý:

- U mňa to došlo tak ďaleko, že som sa kvôli tomu skoro obesil! A tretí na to:

-Chlapci, to nie je nič. Ja som bol so svokrou na dovolenke a opálil sa jej tam jazyk.

 Ze kterých slov vzniklo slovo tchýně? No přece tchor + svině!

 Príde chlapík k lekárovi a ten mu hovorí:

-„Podľa posledných výsledkov Vás môžem ubezpečiť, že rakovina to nie je a požijete si ešte dlho.“ - Chlapík celý natešený vybehne von kúpi si los a vyhrá milión. Od radosti volá žene a hovorí:

-Rakovina to nie je a vyhral som milión.

žena mu hovorí: „Zomrela mi mama.“ Chlapík zloží telefón mydliac si ruky a hovorí:

-Keď to ide, tak to ide.

- Máte kockový cukor? - Nie.

- A nejaký iný dezert pre svokru?

 Syn sa pýta otca:

- „Otecko, prečo strieľaš na babku?“ Otec na to:

-„Niekomu babka a niekomu svokra!“

 Čo povedal zať svojej svokre predtým ako zomrela?

-Mohla by si byť aj lepšia, veď nato sa neumiera.

Novomanžel

Mladý novomanžel sa vracia mierne opitý z krčmy a pred dverami zbadá svokru ako tam stojí a drží v rukách metlu. Pýta sa jej:

- „Zametáš alebo si priletela?“

Vonku je strašný nečas, veľká fujavice, keď si zrazu u Novákovcov všimne manžel že niekto predo dvermi už hodnú chvíľu klope. Poberie sa k dverám. Keď otvorí dvere zbadá svokru a vraví jej:

-„Svokra moja a čo tu vy v takomto počasí, čo radšej nejdete domov.“

 Rozhovor v krčme:

- Odborníci tvrdia, že na Slovensko sa ešte choroba šialených kráv nedostala, ale pri pohľade na moju svokru by iste zmenili názor.

Vletí muž do drogérie a kričí: - Moju svokru dopichali včely! Celý roj!

- „Tu ale nemáme žiadne masti.“

-„Čo blbnete, ja chcem len film do foťáka!“

Príde muž domov z práce a pýta sa manželky:

-„Dnes bola na návšteve tvoja mama?“

- „Áno, ako to vieš?“

- „No, lebo som opľutý na svadobnej fotke.

 Obrázok: Tvoje stále frfľania snáď takto mužov zachránia!

Mara, chcem ti povedať, že vyzeráš čím ďalej tým lepšie a čím bližšie tým horšie.

Ak sa v manželstve zle darí, tak sú vždy vinné obidve strany: Ako manželka, tak aj svokra!

Aká vzdialenosť od svokry je najlepšia?

Ak je asi 1000 km ďaleko, ale najbezpečnejšia je ak je 2 m hlboko.  

Ak vstúpiš do niečieho srdca, hneď si všimni, kde je východ... 

Chlap drží svokru na 12 posch. z okna a hovorí:

Iný by ťa zastrelil alebo utopil, ale vidíš aký som ja dobrý, ja ťa pustím na slobodu.  

Zákazník v predajni:

- Dobrý deň. Nemáte náhodou tesnenie na vodovod?

- Nie, nemáme.

- A nejaký iný prsteň pre svokru nemáte?

Manželská láska, ktorá prežije tisícoraké útrapy, je podľa mňa ten najkrajší zázrak. (François Mauriac (* 11. oktober 1885 – † 1. september 1970) francúzsky spisovateľ.
Manželstvo je prevažne zauzlením milostnej zápletky, nie jej rozuzlením. (Nikolaj Alexandrovič Dobroľubov)
Manželstvo nie je lotéria. V lotérii sa niekedy aj vyhráva. (George Bernard Shaw)
Manželstvo, to je pre ženu zázemie jej tela. (Theodore Dreiser)
Manželstvo, to je ustavičný boj s obludou, ktorá všetko požiera. Tou obludou je zvyk. (Honoré de Balzac)

KTUÁLNE JE „MANŽELSTVO“ BEZ OBRÚČOK
Priatelia, líšime sa od nekresťanov? Prinajmenšom v sexuálnom správaní sa katolíkov? Jestvujú aj iné oblasti, kde je namieste odlišnosť od sveta (napr. pôsob používania daru reči, vzťah k starším, vzťah k peniazom, riešenie rôznych konfliktných situácií akonfliktov a pod.). Sexualitu si treba všimnúť z viacerých dôvodov:
- Už obyčajný fakt, že sme na svete, má do činenia so sexualitou.
Nesprávne používanie daru sexuality prináša bolesť duše, rozpad množstva manželstiev do ktorých mnohí ľudia  nevstúpili, ale doslova vleteli...), utrpenie detí, trýzeň rodičov nad ich zbabraným životom, „manželstvá na hromádke“ bez obrúčok a pod. Bolo by teda vážnou chybou ponechať oblasť sexuality dohadom, pripustiť, aby sa k nej vyjadroval iba bulvár, liberálne médiá a rubriky časopisov  hraničiacich s pornografiou. Nie iba slovo, ale aj zámerné mlčanie k otázkam sexuality má pedagogický vplyv na deti a okolie, i tým, že o nich mlčíme, vychovávame – resp. dávame tichý súhlas iným, aby tak robili za nás. Oni to robia. No sotva v duchu lásky evanjelia. Pritom celá spoločnosť,  kresťanov nevynímajúc, nesie zodpovednosť za to, aké hodnotové vzory sú mládeži i ďalším ponúkané.
Nejde o moralizovanie, ale o vytváranie protiváhy k tzv. sexuálnej slobode (spravidla svojvoľnosti) a chaosu, príznačným pre svet, v ktorom žijeme. Ostatne, za moralizovanie sa dnes považuje takmer každý výrok proti rozvráteným mravom a nevere. Tu treba poznamenať, že je lepšie, čeliť obviňovaniu z moralizovania, ako čeliť skutočnosti rozpadnutých manželstiev a rozbitých rodín. Veď ak sa cirkev (i my,  kresťania)  stavia k nevere ľahostajne, zväčšuje priestor hriechu - nivočiaceho manželstvá.
Veľa ľudí pochybuje, či im kresťanstvo ešte vôbec môže poskytnúť skutočnú pomoc pre ich život. V realite pozemských pomerov platí, že tí, ktorí by najviac potrebovali poradiť (mladí ľudia) si neradi nechávajú poradiť. Ani to nech nás neodrádza vstupovať s nimi do rozhovoru a konfrontovať ich s ich mienkou o sexualite.

Časté námietky a kresťanské stanovisko.

Pohlavné vzťahy sú súkromná vec a nik tu nemá právo niečo predpisovať či zakazovať. – Je iróniou, že v dobe, keď sa sex považuje za striktne súkromnú záležitosť, si takmer nemôžete zapnúť televízny program bez toho, aby ste na sex nenarazili. Dominuje tak filmovej tvorbe, ako aj zábavným reláciám, piesňam, videoklipom i reklamám. Nie sú ho zbavené ani animované programy pre deti. Akáže teda súkromná vec? Okrem toho sa vo svete vykonajú ročne milióny interrupcií, medzi nami žije (často však živorí) a podporu poberá  množstvo slobodných matiek; AIDS nadobúda v niektorých krajinách rozmer epidémie. Za takýchto okolností označovať sex za súkromnú záležitosť je nedomyslené, ba nemysliteľné.

„Sex je náš, dělá dobře mně i tobě. Otčenáš, ten mi odříkej až v hrobě“ (pieseň skupiny Lucie). Sex patrí tomuto životu, náboženstvo má s plným životom (teda i so sexom) pramálo spoločného. – Sex má s náboženstvom do činenia viac, ako sú si ľudia ochotní pripustiť. Boh kresťanov nie je asketický suchár, ale Láska (1J 4,8 – pozor, pomýlene nezamieňať s tým, že: „láska /zúžená na sex/ je Boh!“). Potom ich Boh požehnal a riekol im: “Ploďte a množte sa, a naplňte zem“ (1M 1,28). – Teda: milujte sa, majte sa radi, ľúbte sa, tešte sa zo sexu a užívajte si ho – a nech vás pribúda. Túto výzvu neadresoval Boh egoistom túžiacim pestovať sebectvo v dvojici, ale manželom – ktorí majú byť otvorení prijať deti. Tie sú požehnaním i úlohou. Boh neničí radosť, ani radosť sexuálnu; praje ju ľuďom v hojnosti. Boh je Láska, no láska (sex k nej patriaci) sa nemá stať Bohom. Sexuálne potešenie nezamieňať s nebom. Boh daroval ženu (manželku) mužovi a manžela žene. Nie je namosúrencom, ale Bohom, ktorý nám praje – aj pohlavný život. No už z jeho označenia vyplýva, že je pohlavný = nie hlavný. Aj keď je v manželstve dôležitý, nie je hlavný. Hlavné je to, čo je v hlave: Rozum, pamäť, svedomie. Hlavné – prvoradé má zostať to, čo je v srdci: Viera, nádej, láska. „Freud povedal: "Ľudia hladujú po láske." Jung povedal: "Ľudia hladujú po bezpečí." Adler povedal: "Ľudia hladujú po dôležitosti." Ježiš povedal: "Ja som chlieb života."

Máme sa radi, tak načo sobáš? K láske ho nepotrebujeme.

- „Existuje výraz, ktorý je úplne protikladným spojením dvoch slov – voľná láska; akoby ten, kto miluje bol, alebo mohol byť niekedy voľný. V prirodzenej podstate lásky je zaväzovať sa a inštitúcia manželstva iba preukázala normálnemu človeku česť tým, že ho vzala za slovo.“ Pri spolužití, ktoré nie je právne upravené, sa partneri zriekajú právne platného uzavretia manželstva, aby sa mohli neskôr bez ťažkostí opäť rozísť. Ide tu o individualistické myslenie, ktoré nevidí či podceňuje význam sociálneho a právneho aspektu života. To konkrétne znamená, že sa človek síce medzi štyrmi očami hlási k partnerovi, nie však na verejnosti. Pred verejnosťou sa vytvára dojem, že partneri sa pre seba ešte definitívne nerozhodli. Tak sa môžu tí, ktorí stoja mimo, trebárs pokladať za oprávnených prenikať do tohto spoločenstva a uchádzať sa o jedného z partnerov. Situácia takéhoto spolužitia obsahuje určitý druh sociálnej nespravodlivosti: jeden partner totiž druhému hovorí, že ho miluje a chce pri ňom stáť, ale pred verejnosťou zdôrazňuje, že sa s týmto partnerom necíti bezpodmienečne spojený. To má negatívne účinky na vedomie páru. Ak totiž partneri vedia, že ten druhý môže kedykoľvek z tohto spoločenstva vystúpiť, a že je to kedykoľvek možné aj právne a sociálne, zbavuje to istoty a oslabuje možnosť plnej vzájomnej dôvery a oddanosti.
Domnievať sa, že láska dáva partnerom právo k sexuálnemu zjednoteniu sa ešte pred sobášom, je sporné. Jeden partner môže mieniť, že on sa rozhodol a má vo veci jasno, druhý ešte otáľa. Pretože si však ten prvý pre seba nárokuje pevné právo na pohlavný styk, ten druhý nakoniec privolí. Vzťah oboch sa môže ľahko zmeniť na sexuálne spolužitie bez definitívnej záväznosti. Obhajovanie predmanželského pohlavného styku nakoniec vedie k presvedčeniu, že každý cit erotickej náklonnosti už dáva právo na pohlavný styk. Keď niekto má silnú túžbu po nejakej veci, bude mať tiež sklon interpretovať ju ako povolenú. Neexistuje nijaký fungujúci systém noriem, v ktorom sa môže prenechať na jednotlivcovi, čo on na základe svojej vlastnej životnej skúsenosti považuje za správne. Vždy musia existovať i sociálne normy, ktorých sa má jednotlivec pridŕžať, i keď sa nazdáva, že môže na základe najrozličnejších okolností urobiť výnimku. Ľahkovážne chápanie pohlavného styku nezosobášených musí natrvalo spochybniť i vážnosť manželského záväzku vernosti. Ak človek uverí, že zaľúbenosť mimo manželstva mu dáva oprávnenie na intímne vzťahy, nebude viac trvalo pochopiteľné, prečo by napr. ženatý muž, ktorého city k vlastnej žene možno v priebehu rokov ochladli, nemohol riskovať príležitostné vyhodenie si z kopýtka s priateľkou. Ak dochádza stále častejšie k rozvodu a štát i spoločnosť sa naň díva čím ďalej tým menej z hľadiska nejakého previnenia a čím ďalej tým viac ho považuje za normálny medziľudský postup, nemožno sa potom vlastne stavať proti cudzoložstvu v zmysle vyhodenia si z kopýtka v manželstve. Nie je možné zaujímať maximálne tolerantné stanovisko v otázke predmanželských pohlavných vzťahov, kým sa partneri pre seba ešte definitívne nerozhodli, a potom v otázke manželskej nevery nastoľovať prísne meradlá. Ak vidíme v cudzoložstve závažnú vinu, ktorú nemožno spoločensky schvaľovať, je potrebné jednoznačné a jasné stanovisko i vo veci predmanželského styku.

“Manželstvo“ na skúšku.

– Skutočne dôležité veci nášho života nie sú na skúšku. Na skúšku sa nemožno ani narodiť, ani zomrieť, ani otehotnieť. Ani manželstvo nemôže byť na skúšku; má ísť o definitívnu voľbu (Oz 2,21a). Za dnes mnohými bežne schvaľovaným názorom „manželstva“ na skúšku je predstava, že partner/ka sú v tomto skúšobnom vzťahu postavení na úroveň spotrebného tovaru, ktorý keď na ňom nájdeme chybu, vrátime späť. „Tak, ako neexistuje krajina zhliadnutá z výšky hôr, pokiaľ ju sám nevytvoríš namáhavým výstupom, rovnako tak je to i s láskou“ (Exupéry). Kresťansky chápaná sexualita partnera nevyužíva, ale berie ho vážne aj s jeho budúcnosťou. „Manželstvo“ na skúšku je ponímanie, ktoré kladie dôraz len na prítomnosť a nepripúšťa si zodpovednosť za budúcnosť; ponímanie, v ktorom sa jednoducho verí, že vyskúšaním je možné získať záruku neskoršieho úspechu. Kresťanstvo hľadí na človeka vždy s celými jeho dejinami. Ak človek chce niekomu pomôcť alebo mu vyjadriť svoju lásku, nesmie sa pritom zaujímať iba o to, či toto vyjadrenie zodpovedá vlastným pocitom, ale vždy je potrebné sa pýtať, či chce človek za týmto vyjadrením stáť i v budúcnosti a či sa ním tomu druhému prejavuje v dlhodobej perspektíve skutočná služba. Ak sa človek správa k druhému veľmi priateľsky, potom sa ho tým bolestnejšie dotkne, keď s ním na druhý deň zaobchádza tak, ako by ho vôbec nepoznal. V druhom, človeku boli očakávania vzbudené, a následne aj sklamané. V pohlavnom styku však nejde iba i akúsi priateľskosť, ale o telesný symbol plnej oddanosti voči druhému a plnej sunáležitostí s ním. Tento styk sa zakúša z hľadiska ľudských túžob a pocitov ako prísľub čo najtesnejšieho spojenia. Takéto dianie môže byť výrazom osobnej lásky iba vtedy, ak chce človek za ním stáť aj v budúcnosti. Pokiaľ to tak nie je, vyjadruje sa tým, že človek síce po tom druhom nejaký čas prahol, ale že neberie do úvahy, čo bude v budúcnosti. Tým ho človek neberie ako osobu v plnej vážnosti. Pri uzavieraní manželstva sa človek musí pýtať, či si neberie druhú osobu iba z momentálnej zaľúbenosti, ale či spolu skutočne môžu byť šťastní a či si vedia predstaviť spoločné partnerstvo až do staroby. Obdobne však platí táto otázka i pre pohlavný styk. Aj tu by bol ten druhý ako osoba ponížený a zranený, keby ho chcel človek k sebe pritiahnuť iba na chvíľu a potom sa od neho opäť odlúčiť. O čo hlbší je vzťah medzi dvoma ľuďmi, o to viac sa musí jeho rozpad pociťovať ako stroskotanie. Pohlavné zjednotenie je telesne i psychologicky najsilnejším výrazom jednoty medzi dvomi ľuďmi. Navzájom si hovoria, že sa milujú, že nechcú dať vzniknúť ničomu, čo rozdeľuje a že sa vzájomne plne prijímajú. Ak má byť tento výraz pravdivý, nemôže sa toto vzájomné prijímanie vzťahovať iba na prítomnosť. K osobe predsa nepatrí iba prítomný okamih, ale vždy aj minulosť a budúcnosť. Nie je možné niekomu úprimne hovoriť, že ho milujeme a súčasne mu dávať najavo, že nám je ľahostajné, čo sa s ním stane zajtra či pozajtra. Ak človek druhého miluje, musí toto jeho prijatie zahŕňať i jeho budúcnosť. Inak toho druhého neberieme vážne ako osobu. Ak s ním vstupujeme do najužšieho životného spoločenstva, bez úmyslu, že toto spoločenstvo bude existovať i v budúcnosti, využívame partnera na odstránenie pocitu osamelosti, alebo na uspokojenie pohlavných chúťok, nezaoberáme sa však túžbou toho druhého byť bratý vážne ako osoba a byť milovaný. Takáto dočasná láska zostáva zásadne egoistická a rozhodne odporuje kresťanskému chápaniu.
Keď chce muž ukázať žene, že ju miluje z celého srdca, musí jeho úsilie obsahovať aj sľub, že to platí aj pre budúcnosť. Pohlavné spojenie vyjadruje: Chceme byť (za)jedno, byť spolu v bezpečí, chceme si vzájomne dôverovať, navzájom sa obdarovať, odovzdať sa jeden druhému. Ako reč našich slov, tak i reč nášho tela má byť pravdivá. Pravdivosti pohlavného spojenia by odporovalo, keby si ľudia telesným stykom dnes vyjadrili bezvýhradné Áno, ale zajtra by o tom už nechceli nič vedieť. Telesné spojenie nie je iba výrazom prítomnej lásky, ale aj zasľúbením vernosti. Preto môže nachádzať plnú pravdivosť iba tam, kde sa uskutočňuje vo vzťahu považovanom za nerozlučiteľný. Preto patrí pohlavný styk do manželstva.
Nerozlučiteľnosť vzťahu môže začať dávno pred svadbou, prečo teda nezačať pohlavne žiť už pred ňou? – Hans Rotter odpovedá: Predstavme si dvoch mladých ľudí, ktorí sa do seba zaľúbia, ale svoje vzájomné city pred sebou úspešne skrývajú. Ak by jeden z partnerov došiel k záveru, že by s tým druhým predsa len nechcel žiť, a odvrátil sa od druhého, nikto by mu to nemohol vyčítať. – Ak naproti tomu svoju lásku druhému prizná, situácia sa tým zmení. Slovom, ktoré si povedia, vznikne záväzok, ktorý predtým neexistoval. V partnerovi sa vzbudí očakávanie, a ak je očakávanie neskôr sklamané, môže sa tomu druhému ťažko ublížiť. Vyznaním a súhlasom, ktorý z toho vznikol, získal vzťah medzi partnermi novú interpersonálnu realitu a záväznosť. Analogicky to platí i pre pomer páru voči verejnosti. Ak si tento pár vyznal lásku nielen medzi štyrmi očami, ale potvrdil ju i verejne, získal partnerský vzťah ďalšiu, novú sociálnu realitu a záväznosť. Týmto verejným prehlásením (sobášom) sa partneri k sebe ešte viac pripútavajú. Človek sa zaväzuje i voči verejnosti, a tým na seba berie nielen nový záväzok, ale nachádza i novú šancu. Pretože verejný charakter so sebou – nie náhodou – nesie i právny a sociálny štatus, ktorý je pre trvanie spoločenstva často rozhodujúci.

Žijeme spolu pred svadbou, lebo predsa musíme poznať či sa k sebe (telesne) hodíme.

– Je veľmi nepravdepodobné, že v príjemnom a láskyplnom vzťahu sa objavia sexuálne poruchy, pretože tam, kde si partneri dôverujú a navzájom im na sebe záleží, sa menej obávajú o svoje výkony. Všeobecne sa uspokojivý sex zakladá na pocite bezpečia a lásky. Ľudia, ktorí vedia, že chcú spolu vydržať po celý život nemusia prehodnocovať budúcnosť svojho manželstva po každom nedorozumení či hádke.
Práve preto, aby partneri dobre poznali najrôznejšie oblasti osobnosti, sa odporúča predmanželská zdržanlivosť. Pohlavný styk totiž sprostredkováva na počiatku partnerstva všeobecne zážitok vzájomného obšťastnenia a prebúdza najprv dojem, že je čo si dať, že sa k sebe partneri hodia. Pritom existuje nebezpečenstvo, že prehliadnu iné oblasti, pretože svoju pozornosť upriamia na oblasť sexuálneho poznávania. Práve partneri, ktorých súznenie je malé, sa začínajú predčasne telesne stýkať. Navyše sa mýlia v tom, že si v iných oblastiach majú málo čo dať. Je všeobecne nápadné, ako málo mladých ľudí dokáže spolu hovoriť. Nedostatok dialógu sa „kompenzuje“ pohlavným stykom. Naopak, kde si partneri ľudsky rozumejú, možno očakávať i pre sexuálne vzťahy v neskoršom manželstve harmóniu a naplnenie. Skutočnosť, že pred manželstvom nachádzajú ľudia v pohlavnom styku šťastie, vypovedá len málo o tom, či to tak zostane i v manželstve. Čo majú partneri v dobe pred manželstvom obzvlášť dobre poznať, sú predovšetkým ich osobné kvality, najmä ich schopnosť vzájomne sa ctiť a byť si verní. Tradičná norma predmanželskej zdržanlivosti tu môže byť pomocou pre to, ako si vyskúšať niečo z onoho sebaovládania, ktoré sa bude často vyžadovať i neskôr, či už niekedy v rámci manželstva alebo i k iným osobám. Ide teda o nutnosť vzájomného charakterového poznania sa, o spoznanie, či partneri berú na seba ohľad, či si dokážu byť verní, a nie iba o to, ako sa správajú pri pohlavnom spojení. Ostatne, to možno pred manželstvom dostatočne preveriť len ťažko, pretože tu ešte chýba ono plné bezpečie a oná bezpečná dôvera, ktoré sú možné až v manželstve. Či sa manželstvo skutočne vydarí, to si nemožno vyskúšať dopredu. Jedným z najdôležitejších predpokladov tohto zdaru bude práve to, že partneri k sebe nepristupujú s úmyslom vyskúšať sa, ale že sú ochotní podstúpiť riziko bezvýhradného rozhodnutia sa pre druhého.
Proti norme predmanželskej zdržanlivosti sa často argumentuje osobnou slobodou. Pohlavný život je intímna vec, ktorá sa netýka spoločnosti všeobecne, ani cirkvi. – Manželstvo má byť spojením, v ktorom sa obaja partneri nachádzajú v plnej slobode. Majú sa pre seba rozhodnúť bez toho, aby si vo vášni prepadli, a keď vášeň pominie, cítili sa uväznení. Muž bude spravidla túžiť po pohlavnom styku skôr ako žena. Ak by neexistovala žiadna pevná norma, žena skoro ustúpi, hoci by si pohlavný styk sama ešte nepriala. Nerada by vyzerala prudérne či frigidne a predovšetkým by nechcela stratiť svojho priateľa. Je teda pod psychickým tlakom dovedená k tomu, aby akceptovala plné sexuálne spoločenstvo. To znamená znehodnotenie pohlavného spojenia, pretože tu nie je ani tak výrazom vlastného chcenia a vlastnej plnej oddanosti, ale vyplýva z povoľnosti voči určitému typu vydierania. Ak sa človek pripravuje na manželstvo zodpovedne, mal by si počas doby zasnúbenia plne uchovávať možnosť rozchodu, pokiaľ sa ukáže, že by manželstvo bolo zaťažené príliš veľkými ťažkosťami a že by pravdepodobne nevydržalo. Takáto šanca bude existovať iba vtedy, pokiaľ sa človek už pred manželstvom nezaviaže natoľko, že tým prakticky „ochutná“ už samo manželstvo. Skutočnej slobode a zodpovednému poznávaniu sa slúži predmanželská zdržanlivosť, nie predčasné začatie pohlavného života.

Po sobáši život zovšednie, kým spoločný život bez sobáša núti partnerov, aby sa stále o seba uchádzali a práve to je pre lásku výhodné.

- Táto myšlienka môže krátkodobo zapôsobiť ako správna. Trvalo však môže človeka iba sklamať a nakoniec dohnať k rezignácii, ak sa musí stále o niekoho uchádzať a nikdy od toho druhého nedostane žiadny záväzný a definitívny prísľub.

Keby sme sa vzali, stratím nárok na vdovské, moje deti na sirotský príspevok, radšej zostaneme žiť nezosobášení.

- Ježiš radil svojim učeníkom, aby najprv hľadali kráľovstvo Božie, to ostatné že im bude pridané (Mt 6,33). My to už roky skúšame obrátene. Hľadáme všetko ostatné a myslíme si, že spása a šťastie nám budú pridané. Zatiaľ sme sa tak dopracovali na pokraj skazy.

Čo keby sme to raz skúsili tak, ako nám Ježiš radil?

Záver: Pravidlá sami o sebe nestvoria život. Dodržiavanie pravidiel v oblasti sexu nikdy nezaručí verné manželstvo alebo plodný slobodný život. Napriek tomu sú pravidlá súčasťou kresťanského svedectva o sexe. Pravidlá sú v najlepšom prípade kolískou cností, v najhoršom náhradou za rýdze spasenie. Stále budeme potrebovať Božie odpustenie a milosť. Zákon nám toto nikdy nemôže poskytnúť. Môže nás však ochrániť od bolestných skúseností. Najmocnejšou silou v službe kresťanov v oblasti sexu je stále tá „najstaromódnejšia“ – evanjelium milosti. Videné očami nášho sveta je každý človek pánom svojho života a snaží sa rozkazovať svojmu vesmíru a svojim sexuálnym skúsenostiam pre svoje potešenie. Evanjelium takýto pohľad celkom pretvára. Ostatní tu nie sú, aby uspokojovali jeho potreby, ale jeho úlohou je slúžiť ich potrebám. Akonáhle to pochopí, je schopný vytvárať dlhodobé a láskyplné vzťahy. Cirkevné vyučovanie o sexualite alebo komunikácii v manželstve nezastaví záplavu rozvodov a nevery, kým sa budú ľudia v cirkvi správať rovnako ako ľudia zo sveta a pôjdu za svojím šťastím za každú cenu. Takmer všetka sexuálna nemorálnosť pochádza z ľudského úsilia o šťastie. Ľudia sa budú snažiť tak dlho, kým neprídu na to, že Ježiš hovoril pravdu, keď vravel, že človek musí stratiť svoj život, aby ho našiel. Našou hlavnou úlohou je byť tým, k čomu nás Boh povolal – svetlom sveta a odovzdávať dobrú správu o Ježišovi každému, kto bude poslúchať. Naším povolaním priamo nie je kázať sexuálnu etiku, ale podľa nej žiť; káže o nej náš život. Hlavnou témou nášho kresťanského svedectva má byť zvesť o Božom odpustení a možnosti nového života.

vesť, že Pán Boh nás má rád a chce nám vždy len a len dobre. Aj v oblasti pohlavného života. Preto nám dal svoje prikázania – dobré pravidlá pre život. I to 6-te: Nescudzoložíš! (por. Mt 5,27-28) To ako vážne ho berieme, napovedá, či – a do akej miery veríme, že Boh nám chce dobre i v tejto sfére nášho žitia, že aj v nej nám rozumie. Tento text myslím že som čítala niekedy v minulom roku a už neviem kto mi ho poslal e-mailom. Napriek tomu ho zverejňujem, pretože je stále aktuálny, ba stále aktuálnejší a má čo povedať každému z nás.

Pokiaľ sa tu objaví autor textu, nech sa prihlási, dohodneme sa. A.V.

http://mudraakoradio.euweb.cz

Moje
webové stránky
 
Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Viktorian http://viktorian.wz.sk

 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín:
http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo:
http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz

 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english:
http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.wz.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Späť| Obnoviť | Dopredu

Vsevjednom.cz