wz

 Cezmín Cezmín

.

 

.

[ Späť | Obnoviť | Dopredu ]

Patrón vtáctva - ekológov

Každý z kresťanov azda má niektorého zo svätých trochu bližšie k srdcu. Osobne mám trochu iný vzťah k sv.Františkovi vzhľadom  k jeho pohnutému životu a hlavne jeho bezpodmienečnej láske k veškerenstvu. Určite má čo povedať aj ľuďom dnešnej doby, hoci žil pred viacerými storočiami. Jeho život s oddanosťou Bohu a službou biednym, chudobným i chorým je stále príkladom pre nás i v tomto storočí, keďže u dnešných ľudí  je bezpodmienečnej lásky a obetavosti mizivo málo. Odporúčam každému, aby si prečítal knihy o strastiplnom a zároveň i radostnom živote sv.Františka z Assisi a zamyslel sa nad vecami, ktoré sa nás všetkých dotýkajú, ako sú mierumilovnosť, láskavosť, obetavosť, milosrdenstvo, oddanosť, skromnosť, pokora atď., atď., atď.

František z Assisi

František, jeden z najvýznamnejších a najmilovanejších svätcov, bol synom bohatého obchodníka s látkami v umbrijském Assisi. Ako mladík bol ľahkovážny. Keď mal dvadsať rokov, vypukla vojna so susednej Perugií a František upadol do zajatia. Po prepustení sa vrátil k starému spôsobu života, ale ten ho lákal čím ďalej menej a menej. František sa stále viac zajímal o nemocných a chudobných ľudí. Keď mal 25 rokov, počul František v napoly spustnutom kostole San Damiano v Assisi hlas, ktorý mu hovoril:
„Oprav môj zborený dom.” Vzal túto výzvu doslova, a aby mohol zaplatiť za stavebný materiál, predal otcove látky. Nasledujúci konflikt medzi otcom a synom viedol k tomu, že sa František vzdal dedičstva. Obliekol si šaty nádeníka a odišiel, aby „sa zasnúbil s pani Chudobou”. O dva roky neskôr založil rád bratov menších (neskorších františkánov) s hlavným sídlom blízko Assisi a r.1210 dal pápež Inocent III. zvolenie jemu a jeho jedenástim druhom, aby boli potulnými kazateľmi.
Rád sa vyznačoval radostným, láskyplným uctievaním Boha a zachovávaním chudoby.
V roku 1219 mal rád františkánov 5000 členov a rýchlo sa šíril po celej západnej Európe.
Roku 1221 spísal František novú verziu svojich rehoľných pravidiel, ktorá kládla dôraz na chudobu a pokoru, a tá bola r.1223 schválená pápežom Honoriom III.
Posledných päť rokov svojho života nezastával František v ráde žiadne oficiálne postavenie, ale zato bol stelesnením ducha svojich rehoľných pravidiel. V týchto rokoch sa udiali niektoré z najznámejších príbehov, ktoré sa o ňom rozprávajú:

postavenie prvého vianočného betlehema (1223), kázanie vtákom a hlavne príbeh o tom, ako sa na jeho tele objavili stigmy. Týchto päť Kristových rán mu už zostalo navždy. Jeho posledné dva roky života boli obdobím bolesti, slabosti a následne slepoty.
Keď umieral, vítal „Paní Smrť.” O dva roky neskôr bol vyhlásený za svätého.
František - človek obdarený výnimočným duchovným vhľadom sa stotožnil s Kristovým utrpením. Jeho slová i skutky boli konkrétnym výrazom jeho lásky k Bohu a veškerenstvu, všetkému stvorenstvu. I preto, vlastne hlavne preto sa stal patrónom ekológov.

Posledné roky Františkovho života boli naplnené utrpením a ponížením.
Pozemský život sv. Františka sa končí večer 3. októbra, čo sa podľa vtedajšieho počítania času počítalo už k nasledujúcemu dňu, preto sa jeho sviatok slávi 4. októbra.
V roku 1228 ho pápež Gregor IX. vyhlásil za svätého a v roku 1939 ho pápež Pius XII. vyhlásil za patróna Talianska. V roku 1980 ho Ján Pavol II. vyhlásil za patróna ekológov.
 

Obrátenie - ecclesia, la chiesa - Pani Chudoba

Keď mal František 20 rokov (r. 1202), vypukla medzi mestami Perugia a Assisi vojna. František sa zúčastnil na bojoch so zápalom a mladíckym nadšením, ale Assisania prehrali a mladý Bernardone sa dostal do zajatia. Po roku ťažko chorého a aj sklamaného ho prepustili na slobodu. Keď vyzdravel, začal objavovať hlbší zmysel sveta a života, no túžba po vojenskom hrdinstve ho neopustila, ale viedla ho roku 1204 alebo na jar 1205 na juh do Apúlie. Avšak František nezašiel ďaleko, počas zastávky pri meste Spolete mal tajomný sen, v ktorom videl kaštieľ plný zbraní a rytierskych erbov, pričom počul výzvu, či nechce slúžiť radšej pánovi ako jeho poddanému. František celkom nechápal tieto tajomné slová, ale na každý prípad skoncoval s myšlienkou bojovať hmotnými zbraňami. Vrátil sa do Assisi, kde v opustenom poľnom kostolíku sv. Damiána zažil videnie, ktoré dalo jeho životu nový smer. Prihovoril sa mu z oltárneho kríža ukrižovaný Kristus: "František, oprav mi kostol! Veď vidíš, že sa celkom rozpadáva!" Mladý Bernardone bral Kristovu výzvu doslovne a dal sa do čistenai a opravovania kostolíka tak, ako najlepšie vedel. Latinčina a taliančina má totiž kostol ako aj pre Cirkev to isté slovo: ecclesia, la chiesa. Preto Kristova naliehavá prosba sa vzťahovala na Cirkev, hoci v prvej chvíli sa zdalo, že sa týka opusteného kostolíka.
František sa rozišiel s minulosťou v marci alebo v apríli roku 1206. Veľmi sa ho totiž dotýkala bieda chudobných, preto im veľkodušne rozdával z otcovho majetku. Vtedy sa obchodník Pietro Bernardone rozhodol, že vydedí svojho čudného syna. Ich posledné stretnutie sa odohralo na verejnosti, v prítomnosti assiského biskupa. František sa odhodlal k radikálnemu konaniu: celkom sa vyzliekol, šaty hodil otcovi a vyhlásil, že odteraz má už iba Otca, ktorý je na nebesiach. Biskup prikryl Františka svojím plášťom. Tým nielen zakryl jeho nahotu, ale vzal ho pod ochranu ako verejného kajúcnika a človeka zasväteného Bohu. Prostriedkom dosiahnuť čo najúplnejšie spojenie s Bohom a zároveň byť jeho užitočným nástrojom v službe iných sa stala Františkovi chudoba. Sám ju úctivo nazýval Pani Chudoba. Dokonalá evanjeliová chudoba ho voviedla do celkom nového sveta. Kým človek, ktorý je pripútaný k hmotnému svetu, hodnotí veci podľa toho, ako sú mu užitočné, František v slobode Božieho dieťaťa zistil, že každá vec má hodnotu sama osebe. Tak objavil bohatstvo stvoreného sveta, úprimne ho obdivoval a tešil sa mu.
František žil 2 roky ako potulný mních. Venoval sa modlitbe, slúžil chudobným a opatroval tri opustené kostoly okolo Assisi. Boli to svätyne sv. Damiána, sv. Petra a Anjelskej Panny Márie. Najmä posledný spomenutý kostol, nazývaný aj kostolík Porciunkuly, prirástol Františkovi k srdcu a stal sa kolískou ním založenej rehole. Tam sa assiský Poverello (Chudáčik), ako ho nazývali, pri počutí evanjelia o rozoslaní apoštolov rozhodol, že bude nasledovať Kristových učeníkov: bez akýchkoľvek hmotných prostriedkov poputuje svetom a bude ohlasovať Božie kráľovstvo.

Podľa tradície sa František, Bernardo a Pietro pokúsili na základe náhodne vybraných evajeliových veršov zistiť, aké poslanie pre nich Boh pripravil.
Ich životným programom sa takto stali tieto tri verše:
Ježiš mu vravel:
„Ak chceš byť dokonalý, choď, predaj, čo máš, rozdaj chudobným a budeš mať poklad v nebi. Potom príď a nasleduj ma!“ (Mt 19,21)
A povedal im:
„Na cestu si neberte nič: ani palicu ani kapsu ani chlieb ani peniaze, ani dvoje šiat nemajte.“ (Lk9,3)
A všetkým povedal:
„Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme každý deň svoj kríž a nasleduje ma.“ (Lk 9,23)

Modlitba Františka z Assisi
Pane, urob z nás nástroje tvojho pokoja,
aby sme prinášali lásku, kde vládne nenávisť,
odpustenie, kde sa pácha krivda,
jednotu a svornosť, kde vládne nesvornosť,
vieru, kde sa zmocňujú ľudí pochybnosti,
nádej, kde sa natíska zúfalstvo,
svetlo, kde panuje tma,
radosť, kde srdcia ovláda smútok.
Daj nám silu, aby sme sa viac snažili potešovať druhých
než hľadať potešenie pre seba;
aby sme sa viac usilovali pochopiť druhých,
než získať pochopenie pre seba;
aby sme boli viac ochotní milovať druhých
než hľadať lásku pre seba.
Veď práve keď dávame, sami prijímame;
keď odpúšťame, dostávame sami odpustenie;
a keď zomierame, rodíme sa do večného života.

Duchovne zaujímavé sú Napomenutia sv. Otca Františka všetkým bratom. Je to taká Františkova “rec na hore”. V 28 krátkych úsekoch sú zahrnuté všetky Františkove oblúbené témy: eucharistia, chudoba, pokora, trpezlivosť, utrpenie, bratská láska atď. Pochádzajú asi z rokov 1220 až 1222. Možno ich dal bratom na rohožkovej kapitule.

Františkovi životopisci

“Pero žiadneho človeka nedokáže vystihnúť výšku i hĺbku takého obdivuhodného života”(2Cel 221).
Prvým autentickým životopiscom bol Tomáš z Celana (1190-1260). Do rehole bol prijatý r. 1215. Patril medzi učených bratov. Možno bol zo šľachtického rodu. Roku 1221 šiel spolu s 27 bratmi do Nemecka. Svoj prvý Františkov životopis napísal r. 1228/1229. Napísaním ho poveril asi sám pápež Gregor IX. (kard. Hugolín) po vyhlásení Františka za svätého 16. júla 1228. Pápež potom životopis aj schválil. Aj keď toto dielo nezodpovedá celkom dnešným kriticko-historickým požiadavkám, je to vcelku verné podanie Františkovho života. Sám poznal Františka osobne a mohol si všetko overovať u ďalších bratov súčasníkov. Roku 1231 bol životopis spracovaný aj pre potrebu chóru.
Druhý životopis napísal Tomáš Celano r. 1246/1247 na príkaz generálnej kapituly a generála Krescenca z Jesi. Je to nielen doplnenie prvého životopisu, ale aj jeho nové prepracovanie v zmysle vtedajšej hagiografie, ktorá chcela vždy dokonalé vzory svätosti už od narodenia. Žila už druhá a tretia generácia, ktorá Františka osobne nepoznala. Životopis mal slúžiť k povzbudeniu a k veľkej úcte svätého Zakladateľa, ktorý mal byt pre bratov “zrkadlom dokonalosti”. Pozoruhodné je rozdielne podanie najmä Františkovej mladosti a rodičovskej výchovy (porov. 1Cel 1, 1-2 a 2Cel 1, 2-3). Inak 1Cel a 2Cel sa v podstate zhodujú. 2Cel uchvacuje čitateľov do sféry vzácnych duchovných emócií a získava k nasledovaniu Poverella.
Tretia Celanova práca bola Kniha zázrakov. Išlo o zázraky po Františkovej smrti a o doplnenie 2Cel, kde bolo popísaných málo zázrakov. Túto úlohu dostal Celano od generála Jána z Parmy. Napísal to r. 1250-1253. Mal k dispozícii akty kanonizačného procesu.
Treba ešte spomenúť Legendu Juliána zo Špýry. Bola napísaná po 1Cel roku 1230-1232 a opiera sa on. Nedonáša v podstate nič nového.
Závažnejšia je Legenda trium sociorum (Legenda troch druhov). Po zosadení brata Eliáša z generalátu roku 1239 nový generálny minister Krescenc z Jesi vydal r. 1244 príkaz, v ktorom vyzval všetkých bratov napísať o Františkovi všetko, co vedeli z vlastnej skúsenosti alebo z počutia. Jediné, co z toho zostalo, je list bratov Lea, Rufína a Angela, ktorí doručili generálovi v Grecciu r. 1246. Medzi historikmi je spor, ci tá legenda je autentickou prácou menovaných bratov, alebo neskoršia kompilácia. Prvé rukopisy sú z konca 13. a zo začiatku 14. storočia. Má sa za to, že legenda verne zobrazuje pravú františkánsku atmosféru a pomáha lepšie pochopiť osobu sv. Františka.
Speculum perfectionis (Zrkadlo dokonalosti) je malé dielo z okruhu brata Lea a jeho tradície. Má dve redakcie. Prvá, kratšia, je napísaná až po roku 1276, keď bol zrušený príkaz zničiť životopisné materiály o Františkovi. Je isté, že autor si veľmi poslúžil Legendou troch druhov a odvoláva sa aj na Bonaventúrovu Legendu maior. Rok vzniku 1246-1276. Druhá redakcia je z roku 1318. Je dlhšia ako prvá a odlišuje sa aj obsahom. Inak je často text doslovne rovnaký. Objavená bola roku 1889.

Zdroj:http://sestry.12m.de/frantisek/
 

Chronológia života sv. Františka

1181 - (leto alebo jeseň, prípadne prvé mesiace roku 1182) – prichádza na svet Ján, syn Piky a Petra Bernardoneho. Po návrate z Francúzska mu otec dáva meno František.
1202 (november) - vojna medzi Assisi a Perugiou. František je rok v zajatí.
1204 – choroba a čas rekonvalescencie.
1205 – videnie v Spolete. Začiatok procesu jeho obrátenia. Stretnutie s malomocným. Vyzvanie Ukrižovaného. Konflikt s otcom.
1206 (január – február) – súd pred biskupom, vydedenie, opustenie Assisi. Cesta do Gubbia, kde ošetruje malomocných. V júli návrat do Assisi a opravovanie kostolíka sv. Damiána.
1207 – oprava kostola sv. Petra a Porciunkuly.
1208 (24. 2.) – počas svätej omše rozhodnutie žiť podľa požiadaviek evanjeliovej chudoby. Zmena odevu. Verejné kázanie a 16. 4. - k Františkovi sa pridáva Bernard z Quintavalle a pravdepodobne aj Peter Cattáni.
(máj – jún) prvá kazateľská misia.

1209 – návrat do Porciunkuly. Písanie Prvej reguly. Prosba o jej potvrdenie pápežom Inocentom III. Návrat do Riva Torta.
1210 – začiatok III. rádu. Dovolenie k trvalému pobytu v Porciunkule.
1211 (leto) – neúspešná misijná výprava do Sýrie. Návrat z Dalmácie do Ancony.
1212 (18.- 19. 3. alebo 28. 3. 1211) –  Správa o rozvoji rádu pre pápeža Inocenta III. Stretnutie s pani Jakobou Settesoli v Ríme, obliečka Kláry.
1213 (8. 5.) Knieža Orlando z Chiusi v S. Leo daruje Alverno Františkovi, aby tam postavil pustovňu.
1214 (alebo 1215) – neúspešná misijná výprava do Maroka.
1215 – v Porciunkule bolo do rádu prijatých veľa vzdelaných kandidátov zo šľachtických rodov. Stretnutie so sv. Dominikom na IV. lateránskom koncile.
1216 (16. 7.) – smrť pápeža Inocenta III. v Perugii. Po dvoch dňoch bol zvolený pápež Honórius III., privilégium úplných odpustkov pre pútnikov do Porciunkuly.
1217 (5. 5.) - generálna kapitula v Porciunkule. Rozdelenie rádu na provincie. Bratia sú vyslaní na misie za Alpy, brat Eliáš do Sýrie. Františkova túžba ísť do Francúzska.
1218 (11. 6.) – bula pápeža Honória III. Cum dilec.
1219 (26. 5.) – generálna kapitula. Vyslanie bratov do Nemecka, Francúzska, Španielska a Maroka.

Na obraze - František so spolubratmi u pápeža

(24. 6.) – František odchádza z Ancony do Damietty v Egypte. V septembri stretnutie so sultánom Melek - al - Kamilom.
1220 (január) - päť bratov vyslaných do Maroka podstupuje mučenícku smrť. Františkova radosť a jeho pravdepodobný pobyt vo Svätej zemi. V lete sa vracia s bratmi Petrom z Cattánea, Eliášom a Cézarom zo Spiry do Benátok. Rezignuje na úrad generálneho predstaveného rádu.
(22. 9.) Bula Cum secundum pápeža Honória III. o povinnosti noviciátu pre vstup do rádu.
1221 (10. 3.) smrť Petra z Cattanea.
(30. 5.) generálna kapitula, nazývaná "rohožková", na ktorej sa zišlo asi 5000 bratov. Brat Eliáš bol zvolený za generálneho vikára.
1222 – František veľa duchovne i telesne trpí, veľmi veľa sa modlí, umŕtvuje svoje telo a horlivo apoštoluje v strednej časti Talianska.
(15. 8.) – František káže na trhu v Bologni.
1223 – v prvých mesiacoch dáva dokopy vo Fonte Colombe Regulu, ktorá sa prejednáva na generálnej kapitule.
(29. 11.) – pápež Honórius III. bulou Solet annuere potvrdzuje Regulu. Volá sa aj "Druhá regula". František prvýkrát v dejinách postaví v Grecciu betlehem.
1224 (2. 6.) - generálna kapitula, vyslanie bratov do Anglicka.
(15. 8. – 29. 9.) – František na Alverne drží 40-dňový pôst pred sviatkom sv. Michala Archanjela.
(14. 9.) – František dostáva na vrchu Alverno stigmy. Neskôr sa vracia do Porciunkuly.
1225 (február) – František na oslíkovi káže v Umbrii.
(marec – máj) – František oslepne a býva v záhrade sv. Kláry pri kostole sv. Damiána. Získava uistenie o vlastnej spáse. Skladá Pieseň "brata Slnka".

PÍSEŇ BRATRA SLUNCE

(sv. František z Assisi ju zložil v období medzi r. 1224-1225)

Nejvyšší, všemohoucí, dobrý Pane,
tobě patří chvála, sláva, čest a každé dobrořečení.
Náleží jen tobě, Nejvyšší,
a žádný člověk není hoden vyslovit tvé jméno.

Buď pochválen, můj Pane,
spolu se vším svým stvořením,
především s panem bratrem Sluncem,
jenž je dnem a skrze něhož nám dáváš světlo.
A on je krásný a září velikým jasem;
tvým, Nejvyšší, je obrazem.

Buď pochválen, můj Pane, za sestru Lunu a za hvězdy,
na nebi jsi je stvořil jasné, vzácné a krásné.
Buď pochválen, můj Pane, za bratra vítr,
za vzduch a oblaka, za jasnou oblohu a každé počasí,
jímž dáváš svým tvorům obživu.

Buď pochválen, můj Pane, za sestru vodu,
která je moc užitečná, pokorná, vzácná a čistá.
Buď pochválen, můj Pane, za bratra oheň,
kterým osvětluješ noc,
a on je krásný, veselý, silný a mocný.

Buď pochválen, můj Pane, za naši sestru, matku Zemi,
která nás živí a stará se o nás
a vydává rozličné plody s pestrými květy a bylinami.
Buď pochválen, můj Pane, za ty,
kdo odpouštějí pro tvou lásku a snášejí křehkost a trápení.
Blaze těm, kdo to snášejí pokojně,
neboť tebou, Nejvyšší, budou korunováni.

Buď pochválen, můj Pane, za sestru smrt těla,
které žádný živý člověk nemůže uniknout.
Běda těm, kdo zemřou ve smrtelných hříších;
blaze těm, které nalezne ve shodě s tvou nejsvětější vůlí,
protože druhá smrt jim neublíží.

Chvalte mého Pána a dobrořečte mu,
děkujte mu a služte mu s velkou pokorou.

(Slová piesne mi poslal priateľ z ČR)

(júl) – v Rieti je František prijatý kardinálom Hugolínom.
(august) – vo Fonte Colombe František podstúpi liečbu očí.
(október) – v San Fabiáne sa ho pokúša iný lekár liečiť prepichnutím uší.
1226 (apríl) – návrat do Assisi a pobyt v paláci biskupa.
(máj – jún) – František v Celle di Cortona diktuje svoj "Testament". Návrat do Porciunkuly.
(júl – august) – pobyt v Bagnare.
(august – september) – jeho zdravotný stav sa prudko zhoršuje, bratia ho odvážajú do paláca biskupa v Assisi.
(september) – Františka prenesú do jeho milovanej Porciunkuly, žehná Assisi.
(3. 10.) (sobota večer) František zomiera v Porciunkule na holej zemi.
(4. 10.) – slávnostné prenesenie Františkovho tela do Assisi a jeho pochovanie.
1228 (16. 7.) – pápež Gregor IX. kanonizuje sv. Františka.

Svätý František sa s hlbokou láskou obracal ku každému stvoreniu, ktoré žilo na tomto svete. Jeho vzťah k celému stvoreniu je prejavom a potvrdením úcty k Bohu ako aj ku všetkému, čo stvoril. Vzácnou vlastnosťou sv. Františka bola radosť. S veľkou radosťou prijímal svoje povolanie a svoj vnútorný stav sa nepokúšal nijako skrývať. V regule napísal: „A nech si dajú pozor, aby sa navonok netvárili ako smutní a zamračení pokrytci, ale nech sú veselí a milí, ako sa patrí na ľudí, ktorí sa ustavične radujú v Pánovi“ (Flp 4,4). Sv. František nám je vzorom i v pohľade na funkciu predstavených. „Tí, ktorí sú príslušným orgánom ustanovení za predstavených prijímajú na seba úlohu slúžiť iným ako tí poslední sluhovia.“ František vyžaduje od svojich bratov, aby si osvojili vnútorný postoj poníženosti, jednoducho, aby boli menšími. Sv. František vo svojich napomenutiach všetkých upozorňuje:

„ Neprišiel som sa dať obsluhovať, ale slúžiť, ( Mt. 2O, 28) hovorí Pán“.
 

MYŠLIENKA

"Je znova nájdená.
Kdo?
Večnosť."
(Arthur Rimbaud)

Ukážka z knihy Juliena Greena

Jaké to bylo u Bernardonů
Doma měli starosti. Kde je František? Před několika dny zmizel, a dalo-li se zpočátku věřit, že upláchl jen tak z nějakého rozmaru, jak se to tomu výstředníkovi podobalo, teď už to přece jen trvalo trochu dlouho. Když se otec vrátil z obchodní cesty a dověděl se, že František není doma, zamířil přímo do obchodu a jediným pohledem zjistil, že scházejí zbytky sukna a také, a to především, balíky vzácných šarlatových látek. Strašlivým hlasem žádal vysvětlení.
Vyděšení prodavači mu sdělili, že si to všechno vzal signor František, svázal do balíků a na koni odvezl. Na koni! Kam? Kdo to může vědět? Zdálo se, že velice spěchá, - rychle odjel. Ale kam? Tamtudy! Bernardone se rozzuří jako uragán. Stává se mu to často, ale tentokrát přitáhne jeho řádění diváky z ulice. Bernardonův syn se zase jednou vydováděl; využil otcovy nepřítomnosti a vykradl krám. A zrovna on, o němž se všichni domnívali, že zmoudřel a častými návštěvami kostela se stal dokonce zbožný. A on si zatím promýšlel svůj kousek! Krádež? Jak jinak to pojmenovat, i když to spáchal v otcovském domě.
Když byl soukeník zase schopen uvažování, vymyslil si plán, co je třeba udělat a posháněl přátele a sousedy, aby prohledali okolí a našli viníka. To vyžadovalo dost času a Františka, který správně tušil, že se bude něco podnikat, se zmocnil nepokoj, o to větší, že ho přítel informoval o otcových opatřeních a strategických přípravách. Kdo byl ten přítel? Bezpochyby onen tajuplný důvěrník, který ho doprovázel k jeskyni, kde František tak hořce oplakával chyby svého mládí. V kostelíku San Damiano se necítil jistý, proto hledal jako štvané zvíře útočiště v jakémsi sklepě, který byl vykopaný za apsidou, a schovával se tam po celý měsíc, umíraje strachem. Měl se proč bát, vždyť Bernardone, jako nový svatý Pavel před obrácením, pročesával s nadávkami a hrozbami celou krajinu křížem krážem.
František vycházel ze své skrýše, jen když to bylo nejvýš nutné. Čas od času mu přinášeli trochu potravy, kterou jedl potmě ve své skrýši. Modlil se, postil a vroucně prosil Boha, aby ho osvobodil od těch, kteří ho pronásledovali. Je možno ptát se na smysl těchto úpěnlivých proseb, protože koneckonců, čeho chtěl dosáhnout? Copak nebude muset dříve nebo později stejně opustit svůj úkryt? Možná si tam konal nějaké duchovní cvičení. Někdy slýchal křik Bernardonových přátel, kteří objížděli San Damiano, přesvědčeni, že nemůže být daleko, a vzteklí, že ho nemohou vyslídit. Ale ve Františkovi působila milost a složil bez výhrad všechnu svou důvěru v Boha. Dobře věděl, že to je nejjistější prostředek k řešení problému. Měl by zde být Péguy, aby nám vysvětlil, že důvěra, kterou vkládáme v Boha, je Pánovo slabé místo a že jsou zbraně, kterým neodolá, ale svým způsobem odpovídá. A jeho způsob toho rána byl, že především zaplavil srdce milovaného dítěte radostí a udělal z něho muže.
František měl svou hodinu zbabělosti – to byla hodina, kdy Bůh na něho ještě jednou číhal – choval se v ní jako strašpytel. Ale nový František opustil úkryt a dal se na cestu, František vyzáblý, zesláblý, oblečený v hadrech, skoro k nepoznání. Jakmile se objevil ve městě, uvítal ho příval nadávek, následovaný krupobitím kamenů a hrstmi bláta, které mu zamazaly obličej. V témže okamžiku zazněl výkřik, jenž dostal prorocký význam: „Pazzo! Pazzo!“ Blázen. To blázen Boží se ohlásil světu. Jako byl tichý ve svém utrpení ten, kterého tolik miloval, tak zachovával mlčení před lidskou smečkou i František, a ponořen v modlitbách kráčel vpřed. Tak slavně vstoupil svatý František z Assisi do svého století.

Dokonalá radost
Kdo mohl lépe než František znát ono štěstí, jež všechna ostatní štěstí převyšuje, štěstí milovat Boha a cítit se jím milován? A kolikrát učil tomuto štěstí své bratry! Je ale nezbytné odtrhnout se od země, utéct světu a sobě samému, utéct vzhůru; kdo bude mít odvahu k tomuto úniku duše, k tomu, aby se vrhl do tak hazardního dobrodružství?
Když se František vrátil z Říma, zatoužil pohovořit si o tom všem s bratrem Lvem, který mu byl důvěrníkem, sekretářem a také zpovědníkem, aby aspoň on pochopil, že to není žádná zábava, jak si mnozí smrtelníci představují, najít napřed úzkou cestu a pak po ní jít tak dlouho, až vyústí do ráje. Bůh není snadno dosažitelný. Tato kapitola je stejně tvrdá jako slavná. Nelze ji opominout, protože zní stejným zvukem jako evangelium.
Vedl se tento rozhovor opravdu na cestě od Perugie, nebo snad František diktoval toto podobenství bratru Lvovi u Panny Marie Andělské? Na tom příliš nezáleží. Oba jsou (ať už doopravdy nebo pomyslně) na této cestě a jdou jeden za druhým, Lev napřed, František za ním, podle františkánského zvyku, který nám Dante popisuje v Božské komedii.
Oba trpí krutou zimou, obzvláště slabší František. A tu začne jeho jasný hlas nezapomenutelný dialog, který co nejvíce zkrátíme.
- „Bratře Lve, kdyby i všichni menší bratři všude dávali veliký příklad svatosti, v tom není dokonalá radost.“
Ticho. Jdou dál svou cestou, pak se znova ozve hlas:
„Bratře Lve, kdyby i menší bratr vyléčil slepé a zmrzačené, hluché, němé, kulhavé, kdyby vyháněl démony a křísil mrtvé, v tom není dokonalá radost.“
Ještě kousek cesty, pak se znova ozve v ledovém vzduchu radostný hlas:
„Bratře Lve, kdyby i menší bratr znal všechno, co je možné znát, vědu, Svaté písmo, kdyby prorokoval, zjevoval budoucnost a tajemství duše, v tom není dokonalá radost.“
Velice dobře ví, že se v tom všem inspiruje Velepísní svatého Pavla o lásce, ale z vnuknutí svatého Ducha připojuje, co svatý Pavel opominul. Bratr Lev možná uvažuje, kam míří, ale František chce, aby měl strpení.
„Bratře Lve, ovečko Boží (tak říkával svému důvěrníkovi), kdyby i menší bratr mluvil andělským jazykem a kdyby mu vše bylo zjeveno o hvězdách, o zemských pokladech, o schopnostech ptáků, ryb, lidí, stromů, kamenů, v tom není dokonalá radost.“
Ještě několik kroků, a František začne téměř křičet:
„Bratře Lve, kdyby i menší bratr obrátil všechny lidi na víru v Krista, v tom není dokonalá radost.“
Tak jdou asi dva kilometry, František stále parafrázuje svatého Pavla a Lev si zřejmě v duchu začíná klást otázky, protože se sám chápe slova:
- „Bratře, prosím tě proboha, řekni mi konečně, v čem je dokonalá radost?“
A teď, můžeme-li to tak říct, po výčtu všech těchto vybraných milostí silná, nečekaná sprcha:
Přijdeme k Panně Marii Andělské, celí promáčení sněhem a prokřehlí zimou, zaklepeme na fortnu kláštera, protože bychom se rádi co nejrychleji osušili a ohřáli, ale nikoho ani nenapadne, aby nám otevřel, a ještě nás obviní, že jsme falešní podvodní bratři, zhýralci a že krademe almužny chudých. Ať se klidíme! A my tak zůstaneme až do noci ve sněhu a větru, polomrtvi hladem, ale nebudeme naříkat, nebudeme proklínat nelidského fortnýře, právě naopak, budeme si myslet, že přinejmenším ví, s kým má co dělat, ale z Boží vůle s námi mluvil tak hrubě. A v tom, bratře Lve, je dokonalá radost.
A když tak vytrváme a znova zaklepeme na tu němou fortnu a když nám tentokrát otevřou a vyženou nás, vynadají nám a zpolíčkují nás, když nám řeknou, abychom šli do špitálu, a když to všechno přijmeme s radostí a láskou, - v tom je, bratře Lve, dokonalá radost.
Už je toho víc než dost, my však máme veliký hlad a snažně prosíme, aby nám pro lásku Boží otevřeli. Ale oni nás bijí sukovicemi, tahají za kapuce, povalí na zem a v blátě nás nemilosrdně mlátí; my však i toto všechno sneseme, myslíce na Kristovo utrpení: a to je potom dokonalá radost.
Vždyť nyní jsme teprve na úzké cestě, o níž Kristus řekl, že ji málokteří najdou, aby ho vůbec mohli následovat. Když se z lásky ke Kristu přemůžeme, všechno sneseme a přijmeme kříž, bude cíle dosaženo a blažená věčnost nám bude otevřena.
(Ukázky z knihy Bratr František Juliena Greena. Knihu vydalo nakladatelství Cesta.).

VERŠE

Opretek bežia svätice a svätci.
Jak príťaž odhadzujú veci,
by čím skôr mohli zdolať končiare,
na ktorých možno hľadieť Bohu do tváre. (Zlatý poklad Cirkvi)“

Použitá literatúra
Esser K., Duchovné témy. Téma 1: Človek nového veku
Gemelli A., Františkánské poselství světu. Ladislav Kuncíř, Praha 1948
Barbariga R., Symbolický význam ovečky a baránka podľa sv. Františka z Assisi
Provincie sv. Václava a Provincia Najsv. Spasiteľa
In: Texty z františkánskej spirituality 1/1991,
In: Texty z františkánskej spirituality 112/2003,
Františkánske pramene I., Velehrad – Kresťanská akadémia, Rím 1982
Sväté Písmo Starého i Nového Zákona

Narodil sa r.1181 v umbrijskom Assisi - r.1226 v Porciunkuli u Assisi.
Roku 1228 bol vyhlásený za svätého.
Sviatok: 4.október (říjen).
Je patrónom: Talianska, Assisi, zvierat, spoločností pre ochranu zvierat, prírody.
Atribúty: Vtáci , zvieratá, stigmy.
 

Dnešná doba

MUZIKÁL - František z Assisi
Divadlo Jonáša Záborského, PREŠOV, 12.12.-14.12.2007

Pôvodný slovenský muzikál v celosvetovej premiére! Strhujúci príbeh zo života charizmatického človeka sv. Františka z Assisi, ktorý je schopný ísť neústupčivo za svojou pravdou a ktorého duša v ťažkom zápase víťazí láskou nad utrpením, ponížením a nespravodlivosťou.
Réžia: Martin KÁKOŠ
Hrajú: Marek Geišberg, a. h., Miroslav Bodoki, Boris Srník, Ľudmila Dutková, Stanislava Pázmányová, Filip Lenárth, a. h., Jozef Čmilanský, Martin Hudec, a. h., Štefan Hundža, a. h., Jožo Stražan, Jitka Krišková, Elena Kušnierová, Dušan Brandys, Peter Lejko, Andrej Šilan, a. h., Silvester Matula, Ján Ivan, Daniel Straka, Peter Krivý, a. h., Peter Makranský, a. h., Igor Kasala, Valéria Fűrješová, Jana Maľová, Jana Jurišincová, Ondrej Nehila, a. h., Milan Gerjak, a. h., Tanečná zložka DJZ, Zbor a Balet PUĽS-u
Libreto: Martin Kákoš
Hudba: Gabo Dušík
Hudobné naštudovanie: Július Selčan, st.
Korepetície: Marianna Garberová, a. h.
Dramaturgia: Alžbeta Verešpejová, a. h.
Texty piesní: Martin Sarvaš, a. h.
Scéna: Pavol Andraško, a. h.
Kostýmy: Ľudmila Várossová, a. h.
Asistentka kostýmovej výtvarníčky: Anna Kronová
Choreografia: Jaroslav Moravčík, a. h.
Asistentka choreografa: Angelika Žulová, a. h.
Pomocná réžia: Milan Antol, a. h.
Asistent réžie: Daniel Straka
 

KNIHY o svätom Františkovi z Assisi

     

  

 

    

    

Je možno viac vydaných kníh...

Kláštory a spoločnosť

Život v kláštore znamenal motlitby, prácu a spánok. Každý mních alebo mníška dostávali jedlo a ubytovanie, kutňu (odev) a po celý život bolo o nich postarané. To bolo viac, ako si mohli obyčajní ľudia dovoliť, a tak o nových členov nebola núdza. Mnísi a mníšky žili oddelene od vonkajších vplyvov, no napriek tomu kláštory zastávali v každodennom živote významnú úlohu. Najlepším spôsobom, ako získať vzdelanie, bol vstup do kláštora - väčšina mníchov vedela čítať a písať.
V mnohých kláštoroch boli aj škly a skriptóriá, v ktorých špeciálne školení mnísi opisovali knihy.Niektorí učení mnísi písali nové knihy o dejinách, lekárstve a filozofii; vznikali tam aj náboženské doktíny.

Stránka z Evanjeliára z Durrow, ktorý napísali a ilustrovali Írkí mnísi. Nádherne zdobené spisy boli vytvorené výhradne ručne.
 

Evanjeliár z Kellsu, kniha evanjélií, začal vznikať na ostrove Iona pri škótskom pobreží a dokončili ho v Írsku. Stránky boli ilustrované v írskom ornamentálnom štýle. Táto stránka je z evanjelia sv. Matúša.

V kláštoroch sa uchovávali ručne opisované antické a biblické texty, ktoré boli základom vzdelanosti tých čias. Mnísi spísali veľa významných kníh, napr. Venerable (Ctihodný) Bede - je autorom Cirkevných dejín anglického národa, dokončených roku 731.

Bede ako prvý historik od narodenia Krista

Mních Venerable Bede žil v Kláštore v Jarrow na severovýchode Anglicka. Je známy ako "otec anglických dejín", pretože je autorom Cirkevných dejín anglického národa. Bede ako prvý historik od narodenia Krista. Väčšina ostatných dejepiscov
vzťahovala udalosti na významné dátumy alebo vlády.
Niektorí mnísi zostávali v kláštoroch, iní odchádzali medzi ľudí, ďalší sa stali kňazmi na dvore kráľov, alebo biskupov. Väčšina kláštorov poskytovala útočisko pútnikom a cestujúcim.
 

Mnísi sa starali aj o chudobných a chorých, modlili sa za ich duše a podávali im lieky vyrobené z bylín, ktoré pestovali na kláštorných pozemkoch.
 

KĽÚČOVÉ DÁTUMY

269 Sv. Antonín založil v Egypte prvú komunitu pustovníkov
asi 540 Sv. Benedikt z Nursie vypracoval regulu benediktínskeho rádu
asi 930 Clunyjské reformné mníšske hnutie (910 založený kláštor Cluny)
asi 960 Založenie byzantského ortodoxného rádu
1054 Rozkol (schizma) pravoslávnej (východnej) a rímskokatolickej (západnej) cirkvi
1118 Založenie cisteriánskeho kláštora v Clairvaux
1209 František z Assisi založil františkánsku rehoľu
1216 Vznik dominikánskej rehole
Zdroj: http://www.stredovek.wz.cz/ds.html

STRUČNE o literatúre venovanej svätcovi

František z Assisi - Mary Emmanuel Alves - Pani Pika zbadala, že František sa zmenil. Jej zábavu milujúci, svetácky syn, sa teraz stával tým "synom Božím", za ktorého sa tak často modlila. Zovrelo jej hrdlo a oči sa naplnili slzami. "Nik iný okrem mňa nie je doma," zašepkala a vzala Františkove ruky do svojich. "Odíď, kým máš príležitosť. Nasleduj cestu, ktorú pre teba vybral Boh. Vedz, že tvoja matka je stále v myšlienkach a srdcom s tebou, kamkoľvek pôjdeš." František nepovedal nič, no jeho oči jej ďakovali. Nežne matku pobozkal na čelo a vyšiel po schodoch, ktoré ho viedli na slobodu.
František z Assisi - Krátky životný príbeh sv. Františka z Assisi.  Kniha pre deti
Františkánska literatúra: http://www.serafin.sk/e_franti_spiritualita.htm
Vo väčšine kníh o sv. Františkovi sa pripomínajú jeho pravidlá alebo životopisy, no známy autor viacerých spisov s tematikou františkánskej spirituality predkladá pohľad na osobnosť Františka z Assisi, ako sa ona črtá na základe analýzy jednotlivých jeho listov.
Autor: G. K. Chesterton - Autor sa snaží vysvetliť, prečo František básnil o slnku a pritom žil v tmavej jaskyni, prečo bol láskavý k bratovi vlkovi, a naopak, prísny k svojmu telu - bratovi somárikovi, prečo trubadúr lásky, ktorou prekypovalo jeho srdce, odlúčil sa od lásky k žene, prečo vyspieval Bohu chvály za kvety, trávu, ovocie a zároveň ďakoval za sestru smrť, ktorá toto zabíja.
Rotzetter Anton: František z Assisi - Spomienka a vášeň - Prepojenie Františkovho historického života s posolstvom pre dnešnú dobu.
Bola to doba rytierov a kráľov, keď úcta a česť patrili hrdinom, ktorí svoju slávu nachádzali na bojiskách. Vtedy žil aj mladý muž menom František, ktorý sa chcel stať mocným bojovníkom a dobyť veľkolepý zámok. Jedného dna František pocítil volanie k väčšej sláve. Boh mu zveril veľmi zvláštne poslanie, ktoré si bude vyžadovať najväčšiu odvahu. Z lásky k Bohu, svojmu Kráľovi sa František vzdal všetkého čo mal a radostne sa vydal za najvzrušujúcejším a najneočakávanejším dobrodružstvom.
František a Klára z Assisi - Jesus Sanz Montes - Táto štúdia nie je filozofická, hoci kráča v stopách personalizmu. Analýza priateľstva medzi Františkom a Klárou nechce predstaviť tento osobitý zážitok iba ako cestu, ktorá odhaľuje pravú tvár človeka, ale najmä ako cestu, v ktorej toto plné uskutočňovanie ľudskosti, ak má byť po teologickej stránke otvorená božskej transcendencii, predstavuje a vyvoláva aj ďalší rozmer, pravú tvár Boha.
VIDEO: František - Rytier z Assisi Cena: 250.00 Sk http://infocentrum.martindom.sk/?p=productMore&iProduct=72 
Kniha: Bratr František - Autor: Green Julien - Kniha z pera francouzského autora mapuje životní dráhu asi největší postavy středověkého mnišství od ...
Kniha: Chudoba a radost - Autor: William J. Short OFM -
Kniha: Kvítky slavného pána svatého Františka a jeho bratří - Autor: Gilbert Keith Chesterton - Co je špatného na světe - Votobia Praha, 1997, 190 strán
Biografie sv. Františka z Assisi (1182-1226), zakladatele františkánského řádu.
Kniha: Autor:  Neubauer Zdeněk O svatém Františku aneb zrození ducha novověku.
Kniha: Odpustky z Assisi - Autor: Joseph Ratzinger - V spomienkach z mojej mladosti zostal deň porciunkulových odpustkov dňom modlitby, dňom silného ...
NEOBVIAZANÉ RANY - Pocta františkána Františkovi z Assisi

Kniha: Autor:  Jacques Le Goff - Svatý František z Assisi -
Kniha jedného z najznámejších historikov stredovekých dejín o jednej z najznámejších historických postav stredoveku a františkánskej spiritualite. Jacques Le Goff zachytáva fascinujúcu postavu svätého Františka v širokých súvislostiach dobového myslenia a kultúry. Venuje sa taktiež františkánstvu ako nosnému duchovnému prúdu, často sa pohybujúcemu na rozhraní pravovernosti a heréze. Autor v snahe nájsť skutočného svätého Františka odokrýva pozadie františkánskej literatúry i sociálnej kategórie františkánstva ako významného spoločenského hnutia vrcholného stredoveku. Na pozadí hospodárskeho a kultúrneho kontextu zrovnáva tento fenomén duchovných i sociálnych dejín s inými prúdmi života a myslenia stredoveku.
Čo človeka zarmucuje je fakt, že sa Chesterton ešte neudomácnil v slovenských nakladateľstvách. Za posledných 8 rokov vyšla len jedna kniha (aj to nie veľmi charakteristická pre tohto autora) – Sv. František z Assisi. Ani útla knižôčka od kardinála Korca, propagujúca osobnosť tohto anglického mysliteľa nepohla stojatými vodami u nás. Ešte že v posledných rokoch v Čechách vychádza každoročne aspoň jeden „klenot“ od tohto autora. Navyše brnenské nakladateľstvo CDK pripravilo na vydanie Chestertonovu Autobiografiu.

Súčasník Abbé Pierre 

 Nar.Abbé Pierre  *5. 8. 1912 Lyon † 22. 1. 2007 Paríž

Vzor veľkorysosti, solidarity a pozornosti voči núdznym

Niekoľko kilometrov na sever od francúzskeho mesta Rouen, v Esteville, dožil svoj život kapucín abbé Pierre. Do Esteville za ním prichádzali prominentné návštevy politikov, publicisti s ním viedli rozhovory v televízii, v rozhlase a v novinách. Abbé Pierre sa celý život miešal do vecí, do ktorých ho zdanlivo nič nebolo a verejne vyslovoval ľuďom nepríjemne znejúcu pravdu. On však len žil a hlásal evanjelium.
Život a dielo
Abbé Pierre nebol vždy abbé Pierrom. Narodil sa ako Henri Antoine Groués (5. 8. 1912) v desaťčlennej rodine zámožného lyonského továrnika. Jeho detstvo formovala nábožnosť rodičov a ich hlboké sociálne cítenie. Ako dieťa bol svedkom, ako jeho otec dával jedlo a oblečenie potrebným a strihal vlasy bezdomovcom. Roku 1930 vstúpil do kapucínskej rehole a roku 1938 bol vysvätený za kňaza. Ešte v tom istom roku ho tuberkulóza prinútila opustiť prísny život v kláštore a potom vypukla druhá svetová vojna. Mladý duchovný narukoval do Alsaska. Po obsadení Francúzska sa v júli 1942 pridal k odboju a prijal krycie meno abbé Pierre, ktoré mu už ostalo. Najprv pomáhal prenasledovaným pri úteku cez alpské priesmyky, zhotovoval falošné doklady. Pomáhal aj židom na úteku pred nacistami. Keď mu hrozilo zatknutie, ušiel cez Španielsko do Alžírska, kde sa pridal ku generálovi de Gaulle. Ako duchovný pôsobil na Námornej škole v Casablanke a ako riaditeľ Domu námorníkov v Paríži. Po oslobodení so súhlasom kardinála Suharda a so zvláštnym povolením Svätej stolice prijal poslanecký mandát a zvolili ho za člena Národného zhromaždenia, ale v roku 1951 politiku opustil. Ešte ako poslanec roku 1949 pre bezdomovcov a stroskotancov života založil na parížskom predmestí združenie Emauzské spoločenstvo. Keď ho zakladal, sotva mohol tušiť, že sa toto združenie postupne rozrastie na 115 komunít v samotnom Francúzsku a okolo 400 ďalších vo viac ako 40 krajinách. Abbé Pierre sa nebál kritizovať francúzsku spoločnosť, čím vyvolal nevôľu mnohých. Napriek tomu sa umiestnil sedemnásťkrát na prvom mieste rebríčka najpopulárnejších Francúzov. Jacques Chirac mu udelil v roku 2004 najvyššie francúzske vyznamenanie - veľký kríž Radu čestnej légie. Dvakrát bol tento "otec bezdomovcov" nominovaný na nositeľa Nobelovej ceny mieru. Zdravotný stav staručkého abbého už bol v posledných rokoch narušený. Nakoniec "pre obrovskú únavu", ako uviedli médiá, odmietol ďalej verejne vystupovať. Napriek tomu chcel byť až do poslednej chvíle svojho života informovaný o súčasnom sociálnom stave spoločnosti. Abbé Pierre zomrel 22. januára 2007 vo veku 94 rokov po zápale pľúc v nemocnici Val de Grâce v Paríži. Pochovali ho v najužšom rodinnom kruhu v spoločenstve Esteville v Normandsku. Abbé Pierre si celý život zachoval originálne svieže myslenie a vždy prekvapoval svojimi nápadmi, aktivitami a angažovanosťou. Neustal ani po osemdesiatke a pri svojej hlbokej viere a zachovávaní vernosti katolíckej cirkvi si v tradícii francúzskej duchovnej slobody dovoľuje rozmýšľať o rozličných témach. Mnohých ľudí si pohneval svojimi názormi o celibáte, zasadzoval sa aj o spoločenské uznanie homosexuálnych párov alebo používanie kondómov pre ľudí chorých na AIDS.
Emauzské spoločenstvo prináša revolučnú myšlienku. Od pradávna svet fungoval tak, že majetní obdarovávali chudákov.

Pre Emauzské spoločenstvo však platí:

Si nešťastný a biedny?

Obdarovávaj!

 

Keď abbé Pierre opustil parlament a prestali mu vyplácať poslanecké diéty, z ktorých vtedy jeho už osemnásťčlenná skupinka žila, nevidel inú možnosť ako ísť žobrať.

Druhovia mu však ukázali východisko - kopy mestského odpadu - a dokázali, že jeho triedením a recykláciou sa dá zarobiť na živobytie. Ľudia, ktorí boli predtým stratení, prestali páchať trestné činy, zarábali si na seba, robili konkrétnu a prospešnú ekologickú prácu a svojím nadbytkom pomáhali iným.

Napríklad roku 1992, keď si štyri tisícky francúzskych Emauzanov odrátali výdavky na stravu, sociálne poistenie a dôchodky, ostalo im ešte tridsať miliónov frankov a tie darovali humanitným organizáciám. Laurent Fabius, ktorý bol vtedy vo Francúzsku premiérom, sa v údive nad týmto výsledkom vyjadril:

"Bez Emauzského spoločenstva by bolo deväťdesiat percent z týchto ľudí v nemocnici, v útulku alebo opakovane vo väzení, čo by štát stálo obrovské peniaze."



Stigmatizovaný sv.František z Assisi

Ďalšie informácie

zo života svätca a o tých, ktorí o ňom napísali nájdete na stránke  http://www.cezmin.czweb.org/Frantisek.htm  v sekcii Sv.František z Assisi.

Moje
webové stránky 
Cezmín: http://cezmin.wz.cz
Cezmín: http://cezmin.wz.sk
Vianoce: http://vianocesk.szm.com
Vianoce: http://vianocesk.wz.cz
Veľká noc:
http://velkanoc.czweb.org
Viktorian http://viktorian.wz.sk

 Svadba: http://svadbask.unas.cz
 Bylinky: http://bylinky.czweb.org
Seniorka: http://seniorka.szm.com
Jáska noc: http://cbjanskanoc.ic.cz
Cintorín: http://cemetery.zaridi.to
 Bábiky: http://svetbabik.czweb.org
Slovania: http://slovania.czweb.org
 Pani Príroda: http://eufrosyne.wz.cz
 Veľká noc: http://velkanoc.czweb.org
Gloria Polo: http://gloriapolo.czweb.org
Moji psíkovia: http://mikinka.czweb.org
Milujem pani P... : http://eufrosyne.wz.cz
Cezmín ker a alias: http://cezmin.czweb.org
 Michal Krpelan: http://michalkrpelan.wz.cz
 Aishwarya Ray z Indie: http://aishwarya.wz.cz
 Horná Chlebany : http://hornechlebany.unas.cz
 Rádioamatéstvo  : http://cbrsk-chlebany.euweb.cz
 Múdra ako rádio: http://www.mudraakoradio.euweb.cz
CB Fan rádioklub Slovakia-CBRSK: http://cbrsk.euweb.cz
Webové stránky, ktoré som urobila iným zdarma
Pes Buldog english: http://ruda-etuda.czweb.org
Seniorka a deti: http://seniorka-deti.wz.cz
Olympionik:
http://olympionikholub.wz.sk
Sedmičkari:
http://rannisedmicka.wz.cz
Práva dieťaťa:
http://dieta.czweb.org

Späť| Obnoviť | Dopredu